[caption id="attachment_9325" align="alignright" width="224"]
Postupujúca recesia vytvára krízové situácie, ktoré bude nevyhnutné riešiť v ešte užšej spolupráci nielen štátov, ale takisto regiónov. Ako môže na novú situáciu zareagovať napríklad toľko spomínaný, zatiaľ však skôr teoreticky ako prakticky, trojuholník Viedeň – Bratislava – Budapešť?
Samozrejme, vzájomná výmena poznatkov je mimoriadne dôležitá. Uplynulý týždeň som sa stretol s primátorom Budapešti, na budúci týždeň sa stretnem s primátorom Prahy. Považujem predovšetkým osobné stretnutia s viacerými predstaviteľmi regiónov či veľkých miest za priestor, ktorý treba využiť na prekonávanie súčasných zložitých problémov. Veď Slovensko ako krajina bývalého „východného bloku“ je v súčasnosti – dvadsať rokov po revolučnej zmene po prvý raz konfrontovaná s naozaj rozsiahlymi ekonomickými problémami, ktoré musí riešiť. Porovnanie postupov na úrovni miest či regiónov môže byť pre nás vzájomne obohacujúce. Verím, že najbližší Európsky summit regiónov a miest v Prahe, ktorý sa uskutoční koncom budúceho týždňa, nám prinesie konkrétne skúsenosti z prekonávania prekážok. Kolegov budem informovať o návrhoch Bratislavy na zmiernenie následkov krízy nielen v podobe najmä ekonomických opatrení, ale napríklad aj v možných zmenách podmienok na čerpanie eurofondov.
Plánuje vytvoriť mesto Bratislava krízový režim, výbor či stratégiu, ktorá bude promptne reagovať na meniacu sa situáciu? A pokiaľ áno, ktorých oblastí rozpočtu sa to dotkne najviac?
Úloha samosprávy je v procese prípravy a uplatnenia šetriacich opatrení veľmi dôležitá. Samospráva je totiž najbližšie k občanovi. To bol dôvod, prečo sme sa v utorok pri okrúhlom stole stretli a pripravili vyhlásenie, ktoré chceme posunúť vláde. Pri okrúhlom stole sa stretli nielen predstavitelia samosprávy, ale aj podnikateľského sektora, bánk, Ekonomickej univerzity, Národnej banky Slovenska či nezávislých inštitúcií. Navyše sme sa s diskutujúcimi zhodli, že takéto stretnutia je nevyhnutné a mimoriadne významné robiť častejšie.
Do akej miery sú investičné aktivity hlavného mesta závislé od úverových zdrojov?
Bratislava je zadlžená len do takej miery, do akej jej to dovolili zákony. Dlh by sa niekomu mohol zdať vysoký, ale jedným dychom musím dodať, že svoje záväzky si aj poctivo splácame. Podarilo sa nám totiž získať veľmi výhodné úvery, rovnako výhodne sme ich refinancovali. Vďaka tomu dnes môžeme realizovať investičné projekty a umožniť tak súkromnému sektoru, aby získal verejné zákazky a mohol zamestnávať ľudí, ktorí si zarobia peniaze, budú ich míňať atď. Bratislava pomôže ekonomike a problém so splácaním úveru by sa ani v blízkej budúcnosti vyskytnúť nemal. Dá sa povedať, že mestá a obce sú pre banky spoľahlivým partnerom, pretože jednoducho nemajú kam utiecť a svoje dlhy si splácať musia. Mimochodom, aj bankári dnes uznanlivo kývajú hlavami nad skutočne výhodnými úvermi, ktoré Bratislava má. Tvrdia, že dnes by sme o nich mohli len snívať.
Dá sa predpokladať, že aj v najbližšom období zostane Bratislava a jej okolie regiónom, kde sa koncentruje najviac realitných príležitostí a transakcií na slovenskom trhu?
Určite áno. Samozrejme, že vnímame istú opatrnosť investorov, ale viaceré projekty pokračujú ďalej. Verím, že tento trend si Bratislava udrží, pretože kam inam sa dajú výhodne investovať peniaze, ak nie práve do projektov v hlavnom meste. Každý vie, že kríza raz pominie. Nevieme síce presne kedy, ale vieme, že určite áno – história nás už poučila. Potom tí, ktorí mali finančné prostriedky a nezaváhali, budú profitovať. Chce to však aj podnikateľskú prezieravosť, ale i odvahu. Hlavné mesto nebude umelo brzdiť rozvoj, samozrejme, za predpokladu, že budú dodržané všetky podmienky investovania. Len tak si môže Bratislava udržať súčasnú trojpercentnú nezamestnanosť a pomôcť ostatným regiónom Slovenska, ktoré nemajú výhodu vynikajúcej polohy.
Foto – www.bratislava.sk