[caption id="attachment_7799" align="alignright" width="300"] Cech ružomberských architektov vznikol v roku 2009 z iniciatívy skupiny mladých architektov. Primátor mesta reagoval na otázky jeho budúceho rozvoja, územného plánu a zmeny na poste hlavného architekta. „Pretrvávajúce problémy na oddelení územného rozvoja a plánovania na mestskom úrade a množstvo chybných rozhodnutí vyústili do potreby vytvoriť profesijnú organizáciu, ktorá by slúžila ako nezávislý konzultačný orgán primátora a mestského zastupiteľstva. Združenie sme zaregistrovali v Slovenskej komore architektov a v Spolku architektov Slovenska pod historickým názvom: Cech architektov mesta Ružomberok. Tento názov reaguje na historickú tradíciu cechov v našom meste,“ povedal cechmajster Martin Bišťan.
Cech v ostatnom čase výrazne pomohol v riešení niektorých úloh. Mal pripomienky k územnému plánu Ružomberka, protestoval proti asanácii vstupu do MONDI SCP, ktorého autorom bol Michal Maximilián Scheer – architekt európskeho významu. Chce naštartovať nové projekty a riešenia takzvaných bielych miest , ako je územie okolo Revúcej a závodu SOLO, kasární či železničnej a autobusovej stanice vo väzbe na centrum mesta. „V Ružomberku pracujeme na novom územnom pláne, ktorý však nerieši opustený areál bývalých Bavlnárskych závodov ako novú priemyselnú zónu. Chceme, aby návštevníkov Ružomberka nevítali komíny bývalých bavlnárskych závodov a Mondi,“ informoval hlavný architekt mesta Jozef Jurčo.
Iveta Niňajová, autorka stratégie rozvoja cestovného ruchu mesta Ružomberok dodala, že mesto má priemyselný charakter, čo je výhodné pre technickú turistiku. Sú tu výnimočné technické pamiatky, na čo treba staviť pri rozvoji jeho cestovného ruchu. V stratégii sú identifikované 4 rozvojové zóny: Nábrežie Váhu a Revúcej, PRĽA Vlkolínec a okolie, historické centrum mesta a Hrabovská a Čutkovská dolina. Práve Námestie Andreja Hlinku má tvoriť „genius loci“ Ružomberka. Vízia do roku 2014 znie: „Koncepčne využívať návštevnosť UNESCO destinácie Vlkolínec ako brány do zeleného okolia Ružomberka a jeho oživeného historického centra, kde aktívni občania a podnikatelia spolupracujú na postupnej zmene imidžu priemyselného mesta na mesto trvalo udržateľných foriem cestovného ruchu – ekoturizmu a kultúrnemu turizmu.“
Foto – Klaster Liptov, Mapka – Stratégia rozvoja cestovného ruchu mesta Ružomberok
- Združenie Liptov na 17. medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF SLOVAKIATOUR v dňoch 20. až 23. 1. 2011 v Bratislave
- Prezentácia Liptova na festivale vo Východnej
- Mapka Liptovského regiónu
- Región Liptov na Międzynarodowom Festiwale Folkloru Ziem Górskich v Zakopanom