[caption id="attachment_7193" align="alignright" width="300"] V ďalšom bloku sa tok panelovej diskusie zameral na samotné projekty. Ako uviedol moderátor Jozef Foltýn, hoci bol projekt J&T Zuckermandel v bratislavskom Podhradí kvalitne pripravený, má nielen svojich priaznivcov, ale aj oponentov, ba až militantov. „Tak priemerný projekt takéto reakcie nikdy nevyvolá,“ zareagoval neskromne Pavel Pelikán. „Pre mňa je najdôležitejšie, aby nikdy neoklamal klienta. Tí, ktorí budú vedieť ukázať svoje referencie, budú úspešní a prežijú. Nehovorme už o kríze,“ vyzval zástupca J&T.
„Slovensko je v EÚ úplne na chvoste, čo sa týka schopnosti čerpať z eurofondov,“ poznamenal Jozef Foltýn a vzápätí nastolil otázku, či financovanie infraštruktúrnych projektov s pomocou štátu nemôže byť jedným z tých prostriedkov ako naštartovať stavebnú výrobu. „Tam, kde to má zmysel, nech sa čerpajú zdroje EÚ, ale tam, kde sa má pestovať reďkovka…“ naznačil postoj Pelikán.
„Dnes je výhodné byť bankou, lebo tá si môže vyberať len medzi kvalitnými projektmi a prihodiť si k tomu ešte 3–4 % rizikovej marže,“ vrátil sa na chvíľu k predchádzajúcej tematike Šalapa. Projekty dnes podľa neho musia byť superštrukturované, investor, respektíve developer musí byť „perfektný právnik, obchodník a financmajster“, aby si vedel nájsť koncového hráča. Pokiaľ ide o ingerenciu štátu, veľa krajín, ako dodal, eurofondy využilo, nie však Slovensko. V spojení EÚ, SR a súkromného investora vidí Šalapa spôsob, ako by sa mohol realitný trh naštartovať a fungovať.
Foto – archív SF