Fenomén Poľsko a nevyužité investičné príležitosti

  • 3. 5. 2009

Čo by mal zahraničný investor urobiť pred vstupom na poľský trh? Aký je vplyv tamojšej legislatívy a štátnej moci na podnikateľské prostredie? Kde sa potenciálni slovenskí investori môžu dozvedieť o investičných možnostiach a na aké inštitúcie sa majú obrátiť pri zakladaní právneho subjektu? S akými najčastejšími problémami a rizikami sa tu stretávajú? Ako nájsť vhodného obchodného partnera? Aké sú možnosti podpory vo forme dotácie, možností úľav či oslobodenia od daní? A ako vnímajú Poliaci Slovákov – sú u nich vítaní? Týmto otázkam, ako aj príležitostiam a špecifikám investovania na trhu našich severných susedov sa minulú stredu v bratislavskom Apollo Hoteli venovalo ďalšie zo série diskusných stretnutí odborného internetového časopisu Stavebné fórum.sk nazvané Výsledky poľského hospodárstva z januára a februára 2009 dokumentujú dopad globálnej krízy v lokálnych podmienkach. Podľa údajov GUS – Hlavného štatistického úradu Poľskej republiky predstavoval deficit štátneho rozpočtu 5,3 mld. Pzl. V januári 2009 došlo k zníženiu obratu v zahraničnom obchode: príjmy z vývozu klesli o 26,3 % na úroveň 6,8 mld. eur a z dovozu o 28,0 % na 7,7 mld. Celkový deficit v obrate zahraničného obchodu – pritom klesol oproti 1,5 mld. eur v januári 2008 na úroveň 920 mil. eur. Hoci je rast HDP v Poľsku oproti EÚ (%) vyšší, evidentné je jeho spomaľovanie v posledných troch rokoch: 6,6 / 2,9 (2007), 4,9 / 0,9 (2008), 2,0 / –1,8 (prognóza 2009). Očividný je aj rast inflácie (%): 2,6 / 2,3 (2007), 4,2 / 3,7 (2008).

V porovnaní s rovnakým obdobím 2008 sa v základných hospodárskych oblastiach udržali nepriaznivé trendy. Popri náraste cien sa zaznamenal nižší rast stavebnej výroby a montážnej činnosti, pokles maloobchodného predaja a predanej priemyselnej výroby (14,3 % v porovnaní s rastom o 12,4 % vlani). Znížil sa aj predaj v podnikoch, ktoré vyrábajú hodnoty investičné, zásobovacie, energetické a spotrebné, rast stavebnej výroby a montážnej činnosti (o 2,0 % oproti 17,0 % pred rokom) a maloobchodný predaj (1,2 % oproti vzrastu o 17,8 % vlani).

Veľa údajov zo sociálnej sféry vykazuje v porovnaní so situáciou pred rokom lepší stav, no oproti januáru 2009 signalizuje zvrat zlým smerom. Počet nezamestnaných evidovaných ku koncu februára 2009 bol 1,719 milióna – čiže o 60 tisíc menej ako vo februári 2008, no v porovnaní s januárom 2009 o 84 tisíc viac. Takisto miera evidovanej nezamestnanosti z konca februára 2009 (10,9 %) bola oproti februáru 2008 (11,3 %), no oproti januáru 2009 (10,5 %) upozorňuje na stúpajúci trend.

Ako začať? Dobrá rada nad zlato

Je však čo doháňať aj vo všetkých druhoch dopravy. Napríklad dodnes nemáme ani jednu pravidelnú leteckú linku do Poľska, pokrivkáva aj železničné spojenie. „Ak nebude dobrá infraštruktúra, nebude dobrá ani spolupráca,“ upozornila predstaviteľka Slovensko-poľskej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Pokiaľ ide o Program cezhraničnej spolupráce PL – Slovenská republika 2007 – 2013, všetky výzvy už prešli, investorské projekty sú pripravené na svoju realizáciu. Do konca mája je vyhlásená výzva na malé projekty (Ľudia ľuďom, kultúrne aktivity). Na slovenskej strane (Žilinský a Prešovský kraj) je rozbehnutých už 220 malých projektov. Väčšie sa týkajú výstavby čističiek odpadových vôd alebo kultúrnych domov. Na poľskej strane existujú projekty zamerané na infraštruktúru v euroregiónoch Tatra, Beskydy, Karpaty (napríklad návrh vybudovať okolo Tatier cyklistickú trasu).

A aké sú hlavné odporúčania pri vstupe na poľský trh? Podľa Martina Porázika si firma musí najprv zvážiť, aký typ činností chce vykonávať a následne si overiť, aký typ podnikateľského subjektu je na to optimálny. Takisto treba poznať povinnosti vyplývajúce zo zákonov platných v dotyčnej krajine. Právne predpisy Poľska sú harmonizované s predpismi EÚ, no je tu ešte veľa nedotiahnutých oblastí, na ktoré sa našinec nemôže spoliehať. Jedným z najvážnejších rizikových faktorov pre firmu je, ak nemá premyslené kroky a rozbehne svoje aktivity ešte predtým, ako získa všetky potrebné registrácie. V takýchto prípadoch je lepšie kontaktovať spoločnosť, ktorá sa v problematike vyzná a dať si u nej vyhotoviť záväzné stanovisko.

Grafy – OBEO / GUS Varšava

  1. Priemyselné a technologické parky v Poľsku
  2. Prílev priamych zahraničných investícií
  3. Vzťah hypotekárnych úverov k HDP
  4. Podiel osôb s vyšším vzdelaním vo veku 20–29 rokov