V niektorých prípadoch je označenie objektov číslami logické a prehľadné – tak ako pri tomto obytnom na bratislavských Dlhých Dieloch, ktorý bol ďalšou zastávkou pri návštevách dobrých architektúr, pravidelne organizovaných časopisom ARCH. Tu sú totiž v rámci obytnej zóny jednotlivé objekty označené postupne číslami – Objekt číslo 12 tak uzatvára objemovo a kompozične Kresánkovu a Cikkerovu ulicu.
Investor stavby AJG vsadil na už v zložitých terénnych konfiguráciách zbehlého „harcovníka“ – architekta Petra Moravčíka (obytný komplex na Kramároch, kde navrhoval v podobných podmienkach). Na terénne členitom pozemku na Dlhých Dieloch, spolu s architektmi Martinom Hormannom a Zuzanou Vančovou (spolupráca – Yveta Hormannová a Stanislav Komár) tak rozohral hmotovú kompozíciu troch objemov – veľkostne rozličných obdĺžnikov a vytvoril architektonicky čistý obytný kubus – Objekt číslo 12.
Kompozícia vo svahu
Čistá konštrukcia a forma
Konštrukčné riešenie objektu plne rešpektuje morfológiu a funkciu využitia. Zvislý nosný systém tvoria priečne steny a pozdĺžne monolitické ŽB steny (hrúbka 200 a 300 mm) a piliere obdĺžnikového prierezu. Horizontálne nosné konštrukcie sú taktiež monolitické ŽB dosky (hrúbka 220 mm) a ich maximálne rozpätie je 7 500 mm.
Systém pavlačí a schodiska je presvetlený celoplošnou presklenou stenou, čím najmä v prípade pavlače ide o naozaj veľmi príjemné riešenie na chránený vstup do bytu. Tá tvorí zároveň akýsi tepelno a zvukovo-izolačný filter, aj keď juhozápadná orientácia bez tieniacich žalúzií by mohla byť v letných mesiacoch tepelným problémom.
Peter Moravčík týmto návrhom len potvrdzuje vyzretosť a čitateľný rukopis svojej architektonickej tvorby. Po už spomenutom projekte na Kramároch či materiálovo rozmanitom Rozadole tak opäť dokazuje, že strohá forma a materiály pri správnej kombinácii robia „zázraky“. Čisté a presné línie, hladká biela omietka a presklená fasáda z ALU-profilov, „vyrezanie“ loggií do hmoty, zábradlie nie na plnú výšku od podlahy, pozinkované deliace steny a zábradlia z hranolových profilov, primerané farebné kontrasty bielej, antracitovej a zelenej, „ementálové“ okná garáží – to sú dominantné atribúty jeho ostatnej architektúry.
A preto možno len kvitovať, že vznikla ďalšia dobrá architektúra, pričom neboli na to potrebné ani drahé materiály, ani komplikovaná forma. Objekt číslo 12 žije!
Foto – autor
- Presklená pavlač
- Átriový schodiskový priestor
- Loggia
- „Ementálové“ garážové okná
- Detail zábradlia a deliacich stien
- Zalomenie hmoty – komunikačné jadro
- Čisté línie a kubusy
- Strešná krajina