[caption id="attachment_9539" align="alignright" width="208"]
Geometrický plán ako príloha návrhu na vklad
Geometrický plán tvorí podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona prílohu návrhu na vklad, z ktorej vyplývajú zmenené údaje.
Grafické zobrazenie je právne významné, ak dochádza napríklad k rozdeleniu resp. zlúčeniu nehnuteľností, k zameraniu rozostavanej stavby, prípadne k zameraniu stavby a vydaniu kolaudačného rozhodnutia alebo na užívanie stavby, ktorá je predmetom zápisu v katastri a ešte nie je evidovaná. Zabezpečiť geometrický plán ako prílohu k návrhu na zápis je vtedy povinnosťou navrhovateľa.
To však neplatí pre každý návrh na vklad. Geometrický plán nie je potrebný najmä pri kúpnych zmluvách, keď je pozemok alebo stavba už riadne v katastri zapísaná a nedochádza k zmene údajov s výnimkou údajov o vlastníkovi. Taktiež nie je geometrický plán potrebný pri zápise vecných bremien, ktoré zaťažujú celú výmeru parcely, alebo pri zápise záložných práv. V týchto prípadoch nie je pre určenie práv a povinností geometrický plán rozhodný.
Povinnosť priložiť geometrický plán k zmluve
Občiansky zákonník ani katastrálny zákon nevyžadujú výslovne ako podmienku platnosti zmluvy, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti alebo vecných bremien, aby k nej bol priložený aj geometrický plán.
Ako už bolo uvedené vyššie, v niektorých prípadoch je priloženie geometrického plánu k zmluve nevyhnutné na určenie obsahu vôle zmluvných strán. Takýmto spôsobom možno predísť neplatnosti zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
Požiadavka pripojenia geometrického plánu k zmluve vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 69/2001, podľa ktorého musia byť jednotlivé hárky zmluvy o prevode nehnuteľnosti s nadväzujúcim geometrickým plánom pevne zošité (notárskym overením podpisu prevádzajúceho) v prípade, ak geometrický plán je súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Tým sa zabezpečí, aby prejavy vôle jednotlivých účastníkov zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti boli zachytené na jednej listine podľa § 46 ods. 2 OZ.
Stanoviská Najvyššieho súdu SR však nie sú právne záväzné, keďže nie sú publikované v Zbierke zákonov, a nemožno ich ani považovať za zaväzujúce rozhodnutie súdu. Napriek tomu správa katastra zvyčajne automaticky vyžaduje, aby bol geometrický plán pevne zviazaný s každou predloženou zmluvou.
Takáto požiadavka nie je oprávnená v tých prípadoch, keď bude predmet zmluvy identifikovaný inými prostriedkami a zmluva bude napriek tomu určitá a zrozumiteľná. Príkladom je kúpa novej stavby, ktorá ešte nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Samotná stavba môže byť identifikovaná znaleckým posudkom a obhliadkou na mieste. Geometrický plán vtedy postačí priložiť iba ako prílohu návrhu na vklad.
Zápis zmeny údajov bez právneho úkonu
Od roku 2004 ponúka § 67 ods. 1 KZ vlastníkovi pozemku možnosť požiadať o zápis údajov do katastra nehnuteľností na základe vyhotoveného geometrického plánu aj bez uzavretej zmluvy.
Vlastník môže aj bez prevodu alebo zaťaženia nehnuteľnosti na základe uvedeného ustanovenia nechať zapísať zmeny údajov týkajúcich sa jeho pozemkov alebo stavieb. Takouto zmenou môže byť napríklad rozdelenie jednej parcely na niekoľko menších, ktoré oddelia jednu časť parcely od susedného pozemku. Určenie susedných pozemkov a na nich stojacich stavieb má význam v stavebnom konaní pri určení účastníkov konania.
Autorka pracuje v advokátskej kancelárii bnt – Sovova Chudáčková & Partner, s.r.o., info.sk@bnt.eu