[caption id="attachment_9216" align="alignright" width="300"] V roku 2008 sa do Hodiny Zeme zapojilo 50 miliónov ľudí. Architektonické skvosty ako Golden Gate Bridge v San Franciscu, Rímske Koloseum, Opera House i most Harbour Bridge v Sydney, ale aj komerčný Coca Cola billboard na Times Square v New Yorku zostali zahalené do tmy. Cieľom tohtoročnej akcie bolo posunúť ju na globálnu úroveň a zapojiť do nej aspoň jednu miliardu ľudí. Vypínanie svetiel sa takto stáva prejavom celosvetového hlasovania o budúcnosti a prežití ľudstva.
Obyvatelia Austrálie, krajiny s najvyššími emisiami skleníkových plynov na obyvateľa, organizujú počas Hodiny Zeme sériu spontánnych podujatí – napríklad na plážach so sviečkami či ďalekohľadmi na pozorovanie nočnej oblohy. Akcia svojím charakterom nápadne pripomína atmosféru masového sledovania zatmenia Slnka.
Slovensko OZE zatiaľ „neobjavilo“
O tom, ako dopadla tohtoročná účasť na Hodine Zeme 2009 u nás, sa jej organizátor zatiaľ nezmieňuje. Generálny riaditeľ CB Richard Ellis na Slovensku Joerg Kreindl potvrdil, že na podporu globálnej akcie sa bratislavská pobočka zaviazala k vypnutiu všetkých zdrojov mimo základného osvetlenia. Je však vysoko pravdepodobné, že jej propagácia – hojná na weboch, no slabšia v elektronických médiách – spôsobila, že sa o nej jednotlivci veľa nedozvedeli. V pozadí stojaci problém je akiste oveľa hlbší ako len neinformovanosť či neochota vyslať symbolické gesto.
Na nízky záujem o obnoviteľné zdroje energie (OZE) zo strany dotačnej politiky štátu a „priepastný rozdiel“ medzi ich podporou v Česku a na Slovensku si na marcovej konferencii internetového časopisu Stavebné fórum.sk Real Estate Market > Slovakia 2009 – Veľtrh investičných príležitostí posťažoval aj Mário Lelovský z firmy Media Control. Podľa neho sa z Ministerstva hospodárstva SR na tento účel neuvoľnila dosiaľ ani koruna. Štatistika je neúprosná: zatiaľ čo v roku 2006 sa u nás predalo iba 60 tepelných čerpadiel, v ČR to bolo až neuveriteľných 6 000! A o 50-percentnom príspevku na solárny panel môže slovenský spotrebiteľ iba ak snívať.
Prvolezcom mesto pod Zoborom?
Aj u nás sa však začínajú ľady konečne lámať. Minulý mesiac schválila vláda návrh zákona o podpore OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorý transponuje smernicu EP o podpore elektrickej energie vyrobenej z OZE (biomasa, voda, vietor, slnko, podzemné pramene) na vnútornom trhu. Výrobcovi takejto elektriny zo zákona vyplýva dlhodobá garancia cien – 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky, nárok na jeho prednostné pripojenie, prenos, distribúciu i dodávku elektriny v regionálnej distribučnej sústave.
Takisto výrobca biometánu – špecifického druhu OZE (ide o upravený bioplyn s technickými parametrami porovnateľnými so zemným plynom) – požíva právo na jeho prednostnú distribúciu do distribučnej plynárenskej siete. Návrh zákona zároveň upravuje vydávanie potvrdení o pôvode biometánu a elektriny z OZE a z vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré slúžia výrobcom ako doklady pre nárok na podporu výroby elektriny.
Zdá sa, že aj na samosprávnej úrovni sa kompetentní pomaly prebúdzajú. Najďalej v tomto smere zašla zrejme Nitra. Najreálnejšie alternatívne zdroje energie sú podľa jej primátora Jozefa Dvonča slnko, bioplyn či termálna voda. A mesto pod Zoborom ich už začalo aj intenzívne hľadať: s cieľom nájsť geotermálny prameň dalo vypracovať geologický prieskum.
Aktivita nitrianskej samosprávy nevznikla sama od seba. Podpisom Dohovoru primátorov v Bruseli sa totiž zaviazala znížiť do roku 2020 emisie CO2 minimálne o 20 percent a zaviesť alternatívne zdroje tepla a energie. Štvrťmiliónová finančná injekcia EK a protokol, ktorý podpísalo 200 starostov európskych miest, ju podnietil zriadiť 6-člennú Energetickú agentúru (Nitra a Vráble, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Energetický inštitút, Nitrianska teplárenská spoločnosť, Energetické centrum Bratislava a Energoprojekt Nitra). Pokiaľ ide o využitie alternatívnych zdrojov energie, všetky predpoklady na to, aby sa stala slovenským prvolezcom, má práve Nitra.