Investori komerčných nehnuteľností sa rozhodujú podľa regiónov

  • 24. 11. 2011

[caption id="attachment_7419" align="alignright" width="300"] Čo a koľko sa toho bude stavať? V Prahe ich je viac ako v Bratislave, ale to nie je stále nič oproti Anglicku,“ povedal na úvod ďalšej časti panelu venovaného „toľko omieľaným“ zeleným budovám moderátor Jaroslav Kaizr. Na jeho slová nadviazal Radovan Mihálek, ktorý sa domnieva, že po prvých takýchto stavbách v Bratislave a v Košiciach je predpoklad, že budú nasledovať ďalší developeri s certifikovanými budovami.

„Je super stretnúť klienta, ktorý má o to záujem. Samozrejme, vždy sa to skončí pri diskusii a tom, aké to bude mať preňho ekonomické dosahy. Sú však aj klienti, ktorí v tom nevidia len investíciu na začiatku. V Česku sme implementovali solárne panely na obidva naše parky, čo znížilo náklady na elektrickú energiu o 10–15 percent. Ďalším príkladom je inštalácia inteligentných svetiel,“ poznamenal predstaviteľ P3 Peter Bečár. Peter Malík potvrdil trend modernizácie aj v prípade Košíc: „Videl som tu mnoho zahraničných firiem pôsobiť v katastrofálnych podmienkach. Dnes sídlia v moderných budovách, ktoré spĺňajú všetky bezpečnostné i zdravotné parametre.“

„Usilujeme sa robiť osvetu v tom, čo je to zelená budova. Že teda nejde len o úsporu energie, ale aj o ohľaduplnosť k životnému prostrediu a k ľuďom. Budovy môžu byť zelené aj bez certifikátov, pokiaľ používajú zelené technológie. Otázka nestojí tak, či zelené budovy áno alebo nie, ale kedy,“ vyjadril presvedčenie najvyšší predstaviteľ SKGBC Peter Kysela. Pokiaľ ide o estetickú stránku budov, trh na Slovensku podľa neho na to nie je pripravený. „My jednoducho nie sme Londýn – treba sa zobudiť. Pokiaľ však budú nájomcovia ochotní platiť vyššie nájomné, môžeme uvažovať aj o krásnej architektúre,“ zdôraznil Kysela.

Ilustračné foto: P3