[caption id="attachment_8008" align="alignright" width="300"]Kandidáti na primátora Bratislavy: každý má svoj zázračný elixír[/caption]
Komunálne voľby, ktoré bývajú z hľadiska záujmu voličov už tradične vo výraznom tieni veľkých, politické strany nikdy nepodceňovali. Pre jednu ich časť je to niečo ako príležitosť vykompenzovať si frustráciu z prehry (či už zostali pred alebo za bránami parlamentu), tá druhá si chce sebavedomie a silné pozície znovu potvrdiť i na úrovni samosprávy. Kým v zložení miestnych či obecných zastupiteľstiev dochádza často až k bizarným politickým konfiguráciám, u postov starostovských či primátorských ide už o prestíž, na ktorej sa oveľa ortodoxnejšie odráža stranícke a ideologické zafarbenie jednotlivých kandidátov.
Osobitne toto konštatovanie platí v prípade boja o kreslo primátora hlavného mesta Slovenska, ktorý vyvrcholí približne o mesiac. Už len samotný fakt, kto doň zasadne, má nielen konkrétny dopad na fungovanie organizmu polmiliónového mesta a životy jeho obyvateľov, ale zároveň ďalekosiahly nadmestský a zahraničnopolitický dosah na celkový imidž krajiny vo svete. V neposlednom rade byť „premiérom“ Bratislavy je celkom lukratívna záležitosť: oproti funkciám v štátnej exekutíve obstojí až priveľmi slušne. Miestnym špecifikom však je, že voliči sa aj tu – na škodu vlastnú – správajú a rozhodujú nie pragmaticky, podľa skutočných kvalít daného kandidáta, ale výlučne na princípe straníckom.
Do pol roka transparentná ako Londýn?
Notoricky používané predvolebné klišé, ako je zverejňovanie zmlúv na internete či elektronické aukcie, sa z uchádzačov o najprestížnejší komunálnopolitický post na Slovensku neopovážil odignorovať nikto. Ani Magda Vášáryová kandidujúca za SDKÚ-DS, KDH, SaS, Most-Híd a OKS neodolala určitému populizmu, keď obidva ústredné leitmotívy svojej kampane – „transparentnosť“ i „občiansku kontrolu“ – prisľúbila do pol roka priviesť na úroveň, akú má dnes údajne Londýn. Jej ambícia pretvoriť Bratislavu na „slušné mesto“ evokuje zase neprehliadnuteľnú paralelu s moralizujúcimi predvolebnými frázami maďarskej strany Most-Híd.
Využijúc možnosť uverejniť komerčnú informáciu v agentúrnom servise SITA vyjadrila Vášáryová uspokojenie nad správou, že Dozorná rada Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) počtom hlasov 6:3 neschválila predaj 8,43 % akcií spoločnosti BVS súkromnému záujemcovi, v zastúpení ktorého vraj konalo mesto Skalica. Tým sa podľa nej zabránilo rozpredaniu majetku mesta, ktoré takto nepríde o rozhodujúci vplyv nad jednou z najdôležitejších spoločností, v ktorých má účasť a ktorá priamo ovplyvňuje cenu pitnej vody v Bratislave.
Nedoriešených káuz sa nakopilo viac než dosť
Bez ohľadu na to, ako si vysvetliť nevšedný záujem jedného z kandidátov práve o pitnú vodu (a nepodceniť pritom jej kľúčový význam v živote ľudí), faktom je, že za posledné dve funkčné obdobia sa nedoriešených problémov na úrovni samosprávy tak hlavného mesta, ako aj niektorých mestských častí nakopilo viac než dosť. Stačí pripomenúť ešte čerstvú kauzu okolo búrania PKO súkromným investorom, opäť nejasnú budúcnosť Starej tržnice, nešťastnú improvizáciu v otázke rekonštrukcie a konečného vzhľadu Starého mosta, nehovoriac o slepej uličke, v akej sa ocitol projekt prvej etapy trasy rýchlej električky do Petržalky, od ktorého bytostne závisí osud ďalších pripravovaných projektov ako Južné Mesto či Petržalka City a bez ktorého tieto nebudú funkčné.
Ale ani vedenie Starého Mesta nedokázalo pružne reagovať na veľké projekty, ktoré mu pred krízou predkladali silné investičné skupiny (J&T, Vara Group, HB Reavis, Penta) v lokalitách Pribinova, Chalupkova, Mlynské Nivy a Čulenova. Na likvidáciu priemyselných pamiatok reagovalo spravidla post factum, pričom jednoznačný nebol ani samotný status ich ochrany. V Ružinove sa tiež odohralo zopár nepochopiteľných udalostí, ktoré by bolo možné chápať ako dôsledok oportunizmu samosprávy. Na jednej strane napríklad nezabránenie investorovi Weon Group, aby sa cez šikovné zvýšenie počtu podlaží zo 17 na 32 v projekte Retro napokon – napriek občianskym protestom i nesúhlasnému stanovisku magistrátu – dopracoval k legalizácii čísla 24. Na strane druhej nesúhlasný postoj ružinovského starostu k plánovanému projektu firmy Riston na výstavbu polyfunkčných objektov na Ostredkoch pri Martinskom cintoríne.
Koľaje do Petržalky neuralgickým bodom kampane
Ako však dosiahnuť, aby sa z Bratislavy stala „moderná európska metropola“, keď riešenie hromadnej dopravy formou nosného koľajového systému pateticky označila za „ukrižovanie Petržalky“ (jedno rameno kríža už vraj tvorí diaľnica na Einsteinovej), to už Vášáryová nekonkretizovala. A tak sa dopravná problematika razom stala hlavným predvolebným sporom, takpovediac neuralgickým bodom kampane.
Reakcie na tento odborný lapsus nedali na seba dlho čakať. „Električka cez Starý most bratislavskú Petržalku neukrižuje,“ zakontroval Vášáryovej protikandidát na primátora v novembrových komunálnych voľbách Ján Budaj (iniciatíva Zmena zdola). Na rozdiel od nej mieni nosný dopravný systém, ktorého súčasťou má byť aj rekonštrukcia Starého mosta a výstavba električkovej trate do Petržalky, podporovať. Na margo úplne uzavretého mosta, ktorý sa po veľkolepej kampani úradujúceho primátora Andreja Ďurkovského a jeho splnomocnenca pre dopravu Tomáša Fabora k jeho prestavbe nečakane ocitol v havarijnom stave, Budaj podotkol, že v krátkom čase budú občania nútení zaplatiť jeho demontáž.
„Koľaje do bratislavskej Petržalky budú, pretože musia byť,“ trvá na tom istom aj momentálne najnádejnejší kandidát na primátora Bratislavy Milan Ftáčnik (nezávislý – s podporou Smer-SD). Ak sa totiž do roku 2020 nič nepodnikne, odhadovaný nárast počtu áut o tretinu spôsobí podľa neho kolaps dopravy na bratislavských mostoch. Agendu električkovej trate, ktorú vraj magistrát pripravoval za chrbtom Petržalčanov, však ponecháva otvorenú. Či sa mesto prikloní k takémuto variantu, prípadne k mestským vlakom ako jednej z vetiev projektu TEN-T 17, budú už musieť rozhodnúť poslanci. „Neodkladať, nešpekulovať, rozhodnúť a realizovať,“ navrhuje Ftáčnik riešenie akútneho problému verejnej dopravy v Bratislave, ktoré je súčasťou jeho volebného programu nazvaného DOM (Dialóg – Otvorenosť – Moderné riešenia). Podľa ďalšieho kandidáta Mareka Blahu (SDĽ – Strana zelených), ktorého volebný program nesie názov Dajme Bratislave zelenú, by malo byť prvým krokom riešenia nosného dopravného systému vybudovanie električkovej trate v dvoch vetvách. V praxi by električka premávala z mesta po Starom moste do Petržalky, kde by sa rozdelila, pričom jedna vetva by viedla na železničnú stanicu a druhá do Janíkovho dvora. Električku ako dočasné riešenie by však podľa neho v budúcnosti vytlačil projekt TEN-T 17, ktorý počíta so železničnou traťou zapustenou v tuneli popod Dunajom. Tu by sa už bolo možné z veľkej časti oprieť o finančnú podporu EÚ.
Imperatívom prinavrátiť Bratislave národný charakter
Ako sa nechal počuť ďalší kandidát na primátora Stanislav Pánis, jeho základným cieľom je „prinavrátiť hlavnému mestu národný charakter“. Podľa neho je mozgom mesta primátor a srdcom centrum – Staré Mesto na čele so starostom. Preto sú aj volebné programy kandidátov na primátora i starostu (Miroslav Šuňala), oboch za Stranu národnej jednoty, navzájom prepojené. Reprezentovať kultúru, rozvíjať kultúrne tradície, obnoviť turistický ruch, obmedziť chaotickú výstavbu, keď developeri nerešpektujú stavebné povolenia, podporovať ekoprojekty a cyklotrasy, vytvoriť model dopravného prostriedku, ktorý by spájal viaceré mestské časti a využíval existujúce koľajové prepojenie v meste. Také sú Pánisove nosné programové tézy. Podľa Šuňalu by sa malo „zabrániť nezmyselnej výstavbe v centre“, pretože tým zanikajú historické pamiatky. Obaja kandidáti vyzvali protikandidátov Magdalénu Vášáryovú a Alojza Hlinu, aby sa vzdali kandidatúry pre kauzu s udeľovaním bytov Starom Meste. Nie je však zrejmé, ako chcú zakázať veľkým firmám ich stavebné aktivity v centre, pokiaľ tieto budú v súlade s platným územným plánom.
Dnešný občan nechce byť zaťažovaný kontrolou
Záujem občanov a plytvanie s verejnými prostriedkami: kto by si pred voľbami trúfol vyhlásiť, že nie sú v konflikte? Traja kandidáti na bratislavského primátora – Magdaléna Vášáryová, Milan Ftáčnik a Ján Budaj – deklaratívne podpísali prísľub, že budú zverejňovať zrozumiteľné informácie o prerozdeľovaní finančných prostriedkov určených na vzdelávanie a záujmové činnosti detí a mládeže v Bratislave. Verejne sa zaviazali, že ako primátori budú presadzovať spravodlivé a rovnocenné financovanie detí v školách a školských zariadeniach bez ohľadu na ich zriaďovateľa, k čomu ich vyzvala Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR.
Všetci kandidáti na primátora však akosi pozabudli na jedno: že súčasný obyvateľ Bratislavy ani tak netúži byť zaťažovaný ponukou každodennej kontroly verejných financií, monitoringu či ustavičného preverovania mestom uzatváraných zmlúv. Naopak – prioritou preňho je, keď si môže v pracovnom týždni od pondelka do piatka dopriať pocit istoty, že otcovia mesta sú odborne i morálne spôsobilí odbremeniť ho od takejto nadpráce, za ktorú sú – mimochodom, nie zle – platení oni.
Pôvabná, ostatne ako vždy pred voľbami, je vzácna prostoduchosť kandidátov na bratislavského primátora. Všetci majú totiž na akýkoľvek problém hlavného mesta svoj vlastný – stopercentne účinný zázračný elixír. Samozrejme, prezradiť jeho detailné zloženie v tomto okamihu neprichádza do úvahy…
Ilustračné foto – bratislava-hrad.sk