[caption id="attachment_9818" align="alignright" width="300"]Spoločnosť I.P.R. Slovakia, s.r.o. nie je v oblasti realitných investícii žiadnym nováčikom. Na území Bratislavy už zrealizovala či realizuje ďalšie stavby – napríklad polyfunkčné objekty na Železničiarskej a Šancovej ulici, Hodžovom námestí či Račianskom mýte. Firma popri tom vykonáva aj inžiniersko-investičnú, poradensko-sprostredkovateľskú a developerskú činnosť v oblasti komerčnej výstavby. Zabezpečuje variantnosť riešení formou urbanisticko-architektonických súťaží, projektovú dokumentáciu pre územné i stavebné rozhodnutie, ako aj samotnú realizáciu diela.
Pripomeňme si teda, o čo malo v projekte prestavby – aspoň podľa doteraz dostupných mediálnych zdrojov a stále zverejnenej webovej stránky investora – pôvodne ísť. Štúdia k investičnému zámeru je dopracovaním vybraného návrhu z verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže. Ako a kedy sa nakoniec naplní, však zostáva naďalej otvorené.
Priestor, kde pulzuje život
Predstaničný priestor predstavuje jednu z ťažiskových mestských zón ohraničenú ulicami Žabotova, Šancová, Pražská (železničný násyp), budovami stanice prvej parnej železnice a hlavnej železničnej stanice z roku 1848, upravenej do dnes známej podoby v roku 1889. Autori projektu tvrdia, že oproti nulovému variantu – zachovaniu súčasného stavu – prinesie jeho naplnenie jednoznačné zlepšenie. Cieľom je vytvoriť atraktívne verejné miesto, kde pulzuje život v pestrých a rozmanitých formách, určovaných nielen príchodmi a odchodmi vlakov, ako doteraz.
Ďalším výrazným motívom je, aby v jednom z najfrekventovanejších bodov Bratislavy pribudli služby, ktoré tu dlhodobo chýbajú. Po prestavbe celého územia by tu malo vyrásť obchodno-spoločenské centrum s oddychovou zónou, dvojica administratívnych budov, hotel a nová staničná hala, ktorá preberie kompletnú funkciu vybavovania cestujúcich. Priestor pred ňou vyústi do predstaničného námestia, ktoré obohatí vonkajší exteriér prvkami modernej architektúry.
Samotné obchodné centrum má pozostávať z krytej mestskej pasáže galériového typu, lemovanej 3– až 4-podlažnými objektmi. Na prvom a druhom nadzemnom podlaží si v nepretržitej prevádzke nájdu svoj trvalý stánok prevádzky obchodu a služieb, ktoré ponúknu široké spektrum možností nákupov i zábavy (čakáreň, kaviarne, kinocentrum, supermarket, požičovňa áut, diskotéka či bowling). Prvé, druhé a čiastočne aj tretie podzemné podlažie vyhradia pre parkovanie.
Vylúčenie dopravy z povrchu
Prestavba má priniesť radikálny zásah aj do organizácie a štruktúry dopravy. Hlavná zmena spočíva v jej presune do dvoch úrovní pod povrchom. Zámer predpokladá zapustenie dopravnej obsluhy mimoúrovňovými komunikáciami do podzemia, čím sa vytvorí nové dopravné napojenie z Pražskej ulice na Žabotovu, odtiaľ na Šancovu a Štefanovičovu. V ich dotyku vznikne pod novou staničnou halou, z ktorej povedú priame vstupy k nástupištiam vlakov, centrálny terminál MHD pre autobusy a trolejbusy.
Predbežne sa tiež počíta s prekládkou električkovej trate s otočkou o úroveň nižšie – do prevádzkového tunela v podzemnom koridore, so zastávkami vo vstupnej i koncovej časti centra. Úplným vylúčením MHD z povrchu predstaničného námestia má vzniknúť plnohodnotné priestranstvo s parkovými plochami, zeleňou, stromoradím a doplnkovou malou architektúrou (lavičky, odpadové koše, svietidlá).
Staré ožije, nevhodné padne
Neoddeliteľnou súčasťou projektu má byť obnova fasády pôvodnej historickej budovy hlavnej stanice a rekonštrukcia Dopravného múzea s jeho napojením na centrum. Dotkne sa aj prístavby odovzdanej do užívania iba začiatkom 90. rokov 20. storočia, ktorá kapacitne i vzhľadovo prestala vyhovovať. Uvažuje sa s jej zbúraním a postavením už spomínanej novej staničnej haly o úroveň nižšie, kde má byť okrem služieb zabezpečené aj priame napojenie na terminál MHD, podzemné garáže, obchodné centrum i vonkajšie námestie. Staničná hala by sa takto stala prístupná nielen z obchodného centra, ale tiež všetkými druhmi dopravy či pešími podzemnými pasážami.
Nie všetci vidia len plusy
Prestavba podľa pôvodného zámeru má aj svoju tienistú stránku: vyžiadala by si výrub 609 stromov, 209 tují a 1051 m2 kríkov. Krajský úrad životného prostredia preto navrhol stromy v gaštanovej aleji pri nástupištiach MHD zachovať. Nie všetky sú totiž v kritickom stave a mladučké dreviny budú môcť nahradiť súčasnú zeleň až po niekoľkých rokoch. Ministerstvo životného prostredia zase odporúčalo postaviť na novovybudovaných cestách protihlukové zábrany.
Ani magistrát si neodpustil podmienku: prehodnotiť umiestnenie hotela v blízkosti koľajiska, ktoré vraj zníži komfort, alebo aspoň zmenšiť jeho navrhovanú plochu. Združenie Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj zašlo v kritike projektu hádam najďalej: vyčíta mu, že spôsobí neželané kríženie prevádzok a nárast dopravy v lokalite aj v širšom okolí. Administratíva ani veľké obchodno-zábavné centrum tu, podľa neho, nemá pre cestujúcich žiadne opodstatnenie.