Nouvelova Glass Tower – stane sa ikonou Manhattanu?

  • 4. 2. 2009

[caption id="attachment_9389" align="alignright" width="134"]

Víťazstvá, ocenenia, ale i nezdary

Okrem Institut du Monde Arabe (Inštitút arabského sveta), ktorým v roku 1987 priamo v srdci historického Paríža odštartoval svoju závratnú medzinárodnú kariéru, možno na zozname Nouvelových úspešných projektov nájsť Mediapark (Kolín nad Rýnom 1995), Operu (Lyon 1993), Leopoldauerstrasse (Viedeň 1994), Fondation Cartier (Paríž 1994), Galeries Lafayette (Berlín 1995), polyfunkčný objekt Zlatý Anděl (Praha 2000), Viedenský Gasometer (Viedeň 2001), Dentsu Tower (Tokio 2003), Hotel Puerta América (Madrid 2005), Torre Agbar (Barcelona 2005) alebo Musée du Quai Branly (Paríž 2006). Medzi ďalšími projektmi, na ktorých jeho tím v súčasnosti pracuje, hodno spomenúť Louvre v Abu Dhabí, stánky Parížskej či Kodaňskej filharmónie alebo Tour Signal v parížskej obchodnej štvrti La Défense.

Dňom „D“ sa pre Jeana Nouvela stal 30. marec 2008, keď ho v americkom Los Angeles ocenili prestížnou Pritzkerovou cenou, ktorá predstavuje vo svete architektúry nepochybne najvyššie uznanie. Pre „star francúzskej architektúry“ však táto znamenala iba pokračovanie žatvy predchádzajúcich ocenení, medzi ktorými figurujú napríklad Čestný doktorát univerzity v Buenos Aires (1983), Zlatá medaila Francúzskej akadémie pre architektúru (1999), Zlatý lev na Benátskom bienále (2000), Zlatá medaila Kráľovského inštitútu britských architektov (2001) či Medzinárodná cena za výškové budovy (2006).

Ovenčený množstvom ocenení sa však neuspokojil iba s produkciou architekta, ale odskočil si aj na parketu dizajnu (za posledných 20 rokov navrhol napríklad postele, kreslá, poháre Suze, kávovú súpravu pre Alessi, parfumovú fľaštičku L'Homme pre Yves Saint Laurent), scénografie tanečných predstavení a múzeografie v Musée du Quai Branly.

Pre úplnosť treba už len dodať, že svojimi kolegami nie vždy milovaný Nouvel si na vlastné konto pripísal aj zopár bolestivých nezdarov ako projekt Les Halles v Paríži, veľký štadión v Saint-Denis alebo Tour sans fin (Veža bez konca) v La Défense, ktorú nakoniec nikdy nepostavia. Tie však nič nemenia na tom, že muž vysokej a masívnej postavy, s výrazným hustým obočím a vždy odetý do čierneho je ozajstnou silnou osobnosťou.

Vizualizácie – © Ateliers Jean Nouvel
Fotoportrét – © Gaston Bergeret