Nové trendy v rozvoji nájomného bytového sektoru – zahraničie (I.)

  • 10. 9. 2008

[caption id="attachment_9772" align="alignright" width="300"]Mesto Viedeň má dlhoročné skúsenosti s výstavbou komunálnych sociálnych bytov. „Keď tu raz nebudeme, budú tieto kamene hovoriť za nás.“ – táto veta dodnes ovplyvňuje viedenskú politiku výstavby bytov. Jej autorom je Karl Seitz, ktorý sa v roku 1923 stal primátorom Viedne. Pôsobil viac ako desať rokov na čele komunálnej iniciatívy zameranej na bytové domy, školstvo, sociálne reformy), ktorá preslávila „červenú Viedeň“ po celom svete.

Do konca 19. storočia bola bytová situácia pracujúcej vrstvy v súkromných nájomných domoch často spojená s nevyhovujúcimi podmienkami. Na zmiernenie nedostatku bytov vznikali na prelome storočí prvé základy bytovej výstavby pre robotníkov vo forme robotníckych bytov. Takéto byty staval napríklad závod na výrobu lokomotív Floridsdorf, firma Brevillier & Urban alebo charitatívne nadácie a združenia. 21. septembra 1923 komunálna rada prvýkrát prijala päťročný stavebný program, ktorý počítal s výstavbou 25 000 bytov z daňových prostriedkov, s cieľom bojovať proti nevyhovujúcemu bývaniu v preľudnených bytoch.

Výstavba týchto takzvaných „superblokov“ s integrovanými, spoločne využívanými priestormi a zariadeniami, ako napríklad centrálne práčovne, škôlky, poradenské centrá pre matky, ľudové knižnice, sály pre rôzne podujatia a zhromaždenia, dielne a obchody spotrebných družstiev, bola samozrejme aj silne politicky motivovaná a umožnila vybudovať v priebehu jediného desaťročia približne 65 000 nových bytov.

Vo sfére bývania sú v Rakúsku už približne sto rokov aktívne neziskové bytové organizácie, ktoré majú právnu formu bytového družstva (52%), spoločnosti s ručením obmedzeným (43%) a akciovej spoločnosti (5%). Na základe štatistických údajov (Verbandsstatistik 2003, Österreichischer Verband gemeinnütziger Bauvereinigungen, Wien, 2004) je ich v krajine približne 200. Ročne postavia 120 000 až 150 000 bytov, pričom celkový počet bytov v krajine presahuje 3 700 000. Teda približne 2 milióny Rakúšanov žijú v neziskových bytoch. Zároveň sú aj správcami bytového fondu – v roku 2001 spravovali okolo 750 000 bytov. Mesto Viedeň vlastní spolu približne 220 000 obecných bytov – je teda najväčším komunálnym vlastníkom bytov a najväčšou domovou správou v Európe, ktorá každý rok pridelí okolo 10 000 obecných bytov. Od roku 1994 bola takmer jedna tretina (68 842 bytov) novo vybudovaná. Nasledujúci graf č. 3 uvádza percentuálne zastúpenie neziskových bytových organizácií v jednotlivých spolkových krajinách Rakúska na základe ich právnej formy.

Jednou z najväčších bytových združení v Rakúsku je spoločnosť BUWOG, založená v roku 1959 ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Štát ako majoritný vlastník tejto spoločnosti doteraz vložil do jej fungovania okolo 3 miliónov eur. BUWOG postavil, prenajal, prípadne odpredal do vlastníctva približne 10-tisíc nájomných bytov.

Fungovanie neziskových organizácií je v porovnaní s inými organizáciami prísnejšie sledované a kontrolované. V správnych radách bytových neziskových asociácií zasadajú predstavitelia miestnej verejnej správy, bánk, poisťovní, ako aj ďalších organizácií.