[caption id="attachment_9659" align="alignright" width="300"]V konečnom dôsledku – ak by sme si chceli odpovedať na otázku, či využívajú developerské spoločnosti na realizáciu svojich zámerov aj pomoc štrukturálnych fondov EÚ – našli by sme aj v našom tatranskom či podtatranskom regióne niekoľko, hoci málo pozitívnych príkladov. Tie však skôr potvrdzujú úprimnú snahu o dlhodobý rozvoj služieb v oblasti cestovného ruchu pod Tatrami, ako len rýchle zhodnotenie vložených investícií. Ako príklad stačí uviesť spoločnosť Golf International, ktorá na otvorenie golfového ihriska vo Veľkej Lomnici použila aj prostriedky z eurofondov. Nepochybne ide o významnú investíciu v našom regióne, ktorá je zároveň pozitívnym prínosom pre zatraktívnenie celého regiónu. Ďalším pozitívnym príkladom môže byť časť infraštruktúry aquaparku Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši.
Rovnako treba vyzdvihnúť projektové aktivity Sanatória Tatranská Kotlina, ktoré ako jedno z mála zariadení tohto typu získalo nie raz finančné prostriedky na skvalitnenie služieb v cestovnom ruchu. Svojimi aktivitami sa snaží o transformáciu bývalého zariadenia liečebného typu na zariadenie viacúčelového charakteru, ktoré dokáže ponúknuť svoje služby nielen pacientom, ale aj vlastným hotelovým hosťom. Takýchto pozitívnych príkladov je vo Vysokých Tatrách naozaj stále málo.
Štrukturálne fondy Európskej únie prostredníctvom Národného strategického referenčného rámca SR na programové obdobie 2007 až 2013, Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast určeného pre podnikateľské subjekty a zároveň Regionálneho operačného programu pre samosprávy a tretí sektor otvárajú široké možnosti spojenia záujmov všetkých zúčastnených strán. Medzi nimi však treba hľadať také, ktoré sú spoločné a prospešné dlhodobému, vyváženému a udržateľnému rozvoju Vysokých Tatier, vrátane všetkých jeho prirodzených subsystémov.
Skutočný rozvoj kvality služieb si vyžaduje omnoho viac, ako len rýchle investície do nehnuteľností. Ide v prvom rade o nadimenzovanie územia tak, aby bolo schopné prijať zvýšený počet návštevníkov, dopravy, zásobovania a nezhoršovať už aj tak značne poškodený stav životného prostredia, ale naopak – prispievať k jeho ochrane a trvalej udržateľnosti. Toto všetko zostane zrejme naďalej na pleciach samosprávy mesta Vysoké Tatry, ktorá dnes napriek chýbajúcemu územnému plánu rozhoduje o povolení či nepovolení stavby na svojom území. Pokiaľ investície do rozšírených lôžkových kapacít neprinesú zároveň očakávané vedľajšie pozitívne efekty rozvoja infraštruktúry, počká si tento problém na samosprávu neskôr, no o to vypuklejšie a pálčivejšie.
Autor je riaditeľom RRA Tatry-Spiš.