Architektonické trendy súčasnosti

Na projektoch často pracujú dlho predtým, než sa prvýkrát zakopne do zeme. Navyše pritom čelia rôznym tlakom zvonku, či už ide napríklad o ziskovosť, pohodlie užívateľov alebo udržateľnosť projektov, takže musia podstupovať rôzne kompromisy. Spoločnosť PlanRadar prevádzkujúca komplexnú platformu pre digitalizáciu procesov pri stavebných projektoch vrátane spomínanej fázy plánovania, sa z podstaty svojho biznisu o globálne trendy ovplyvňujúce architektúru veľmi zaujíma. Aj z toho dôvodu realizovala v 12 krajinách vrátane Slovenska, prieskum odhaľujúci budúce trendy, priority a stratégie, ktorým tento odbor čelí.

„Aby sme pochopili, ako sa architekti v krajinách, v ktorých pôsobíme, prispôsobujú aktuálnym zmenám, a čo plánujú do budúcnosti, rozhodli sme sa uskutočniť rozsiahly prieskum. Vyplýva z neho, že v dnešnej globalizovanej dobe sa mnohé trendy ovplyvňujúce architektúru stávajú čoraz univerzálnejšími – aj keď je zrejmé, že niektoré rozdiely medzi krajinami naďalej pretrvávajú,“ komentuje Ivan Petráš, expert spoločnosti PlanRadar zameriavajúci sa na digitalizáciu procesov pri stavebných a realitných projektoch.

Z prieskumu vyplynulo sedem hlavných trendov, ktoré v súčasnosti hýbu svetovou architektúrou:

1. Udržateľnosť: Popredné architektonické združenia a odborníci zo všetkých 12 krajín zahrnutých v prieskume, sa zaviazali k zlepšeniu udržateľnosti v rámci tohto odboru. Takmer dve pätiny globálnych emisií uhlíka sa totiž pripisujú sektoru stavebníctva (prostredníctvom výstavby, prevádzky a demolácií budov) a architekti po celom svete si veľmi dobre uvedomujú svoju úlohu v zlepšovaní udržateľnosti stavieb, ktoré navrhujú.
2. Uhlíkovo neutrálne budovy: Znižovanie uhlíkovej stopy je kľúčovým trendom v desiatich z dvanástich krajín (okrem Maďarska a Spojených arabských emirátov). Pri uhlíkovo neutrálnej budove by jej výstavba, použité materiály aj prevádzka, nemali produkovať žiadne emisie. Tam, kde to nie je možné zabezpečiť, sa tieto emisie kompenzujú (napríklad investíciami do energetickej efektivity, nákupom zelenej elektriny, sadením stromov a i.). U krajín zahrnutých v prieskume, ktoré sú členmi EÚ, patrí znižovanie emisií k spoločným cieľom a významne poháňa národné iniciatívy. Záväzok Slovenska pre rok 2030 zodpovedá zníženiu emisií o 12 %.
3. Zameranie na komfort a spokojnosť užívateľov: V siedmich krajinách (v Českej republike, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Spojených arabských emirátoch, Španielsku a Veľkej Británii) sa objavuje zameranie na tzv. wellbeing budúcich obyvateľov či nájomcov. Rastie povedomie o tom, že budovy môžu byť viac, než len miesta na prácu, spánok alebo trávenie voľného času. Môžu a mali by byť konštruované tak, aby zlepšovali kvalitu života, zdravia i pohodu ľudí.
4. Budovy navrhnuté ako súčasť životného prostredia: Architekti už dávno pochopili, že budovy sa len zriedka stavajú izolovane – a ich dizajn tak ponímajú v závislosti na miestnom teréne a infraštruktúre. V súčasnosti však ešte viac premýšľajú nad kontextom celého okolia. Má budova prístup k vode, vetru, slnečnému žiareniu alebo geotermálnej energii? To všetko sa dá pozitívne využiť napríklad pre návrh systémov vykurovania a chladenia. V polovici skúmaných krajín už architekti tento lokálne citlivejší prístup k výstavbe deklarujú. Okrem Slovenska medzi ne patrí aj Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Poľsko a USA.
5. Odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam: S tým, ako sa postupne začínajú prejavovať klimatické zmeny, už celkovo päť krajín (Francúzsko, Taliansko, Nemecko, USA a Veľká Británia) plánuje navrhovať budovy, ktoré budú voči týmto dopadom odolnejšie. Napríklad Spojené štáty boli v posledných dvoch desaťročiach zasiahnuté rôznymi záplavami, hurikánmi a lesnými požiarmi. Zatiaľ čo Veľká Británia alebo Nemecko sa vyrovnávali s niekoľkými bleskovými povodňami, v Taliansku zostávajú trvalou hrozbou zemetrasenia. Hoci sa prístup jednotlivých krajín v závislosti od prejavov klimatických zmien líši podľa konkrétnych podmienok, zhodujú sa na tom, že je potrebné na túto spoločnú hrozbu reagovať.
6. Rekonštrukcie a zmeny vo využívaní budov: Prioritou investorov a developerov je stavať nové budovy. Takže hoci renovácie predstavujú skvelý spôsob, ako sa je možné znížiť produkciu emisií, nie je všade populárny. Dôvodom je odlišná demografia obyvateľstva, kultúrny vkus aj priority stavebného priemyslu. Avšak v súvislosti s pálčivými obavami o udržateľnosť uprednostňuje stále rastúci počet krajín modernizáciu, renováciu a zmenu účelu existujúcich budov. V tej či onej podobe ju ako budúci trend zdôraznilo celkovo šesť krajín.
7. Väčšie zahusťovanie miest: S ohľadom na znižovanie závislosti na automobiloch a skracovanie doby dochádzania, uprednostňuje stále viac krajín aj zahusťovanie miest (oproti predchádzajúcemu trendu rozširovania), so zameraním na občiansku vybavenosť: od obchodov s potravinami cez poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po co-workingové priestory v dochádzkovej vzdialenosti od bydliska. Architektonická obec v tretine krajín vyzdvihuje tento jav ako dôležitý trend, ktorý súvisí s už spomínanou oblasťou väčšieho zamerania stavieb na komfort a spokojnosť ľudí.

V celosvetovom meradle možno konštatovať, že architekti sa angažujú v rôznych postupoch, ktoré môžu zvýšiť udržateľnosť budov. Zatiaľ čo osem krajín z dvanástich uvádza ako spoločný rys budúcej architektúry úsporu vody, sedem krajín hovorí o cirkulárnej ekonomike a opakovane použiteľných stavebných materiáloch. Práve problematika využívania najrôznejších obnoviteľných bio materiálov je ďalšou zaujímavou kapitolou v realizovanom prieskume.

Nové materiály

Stavebné materiály budúcnosti: drevo, ale aj konope, slama či vlákna húb

„Osem z dvanástich krajín sa domnieva, že v budúcnosti sa bude v stavebníctve viac používať drevo, ktoré zvládne obrovské zaťaženie. Ale aj konope, ktoré možno      použiť ako formu betónu, pričom ponúka podobné konštrukčné vlastnosti ako tradičné materiály, zároveň je lacné a rýchlo rastie. Päť krajín, vrátane Slovenska, má podobne vysoké očakávania od slamy a iných tráv, zatiaľ čo tri krajiny predpokladajú, že veľkú úlohu bude hrať mycélium (vlákna húb). Všetky tieto bio materiály sú vysoko udržateľné, pretože počas rastu pohlcujú oxid uhličitý a potom ho po desaťročia konzervujú v štruktúre budovy,“ opisuje Ivan Petráš a dodáva: „Ďalším variantom sú materiály nového tisícročia. Napríklad talianski odborníci predpovedajú, že architekti budú v blízkej dobe viac využívať grafén, ekologické fotokatalytické farby, regenerovaný nylon a kompozitné materiály ako zmes betónu a uhlíkových vlákien. Postupne tiež vzrastie dopyt po bio betóne či transparentnom priesvitnom betóne, ktorý je jedinečnou kombináciou betónu a plexiskla.“

Súčasne s tým existuje snaha využívať viac recyklovaných materiálov (vrátane recyklovaného betónu a tehál). Vďaka ich opätovnému použitiu sa architekti môžu vyhnúť emisiám spojeným s ich prvotnou ťažbou a výrobou. Len výroba nového betónu predstavuje približne 7 % celosvetových emisií CO₂, takže recyklácia stavebných materiálov by mohla výrazne znížiť ich vplyv.

V júni 2022 uskutočnila spoločnosť PlanRadar prieskum v 12 krajinách (Slovensko, Česká republika, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Spojené arabské emiráty, Španielsko, Veľká Británia a USA), so zameraním na budúce trendy, priority a stratégie v oblasti urbanizmu a architektúry. Informácie čerpala z verejne dostupných údajov od odborníkov, nezávislých inštitútov, profesijných združení a vládnych orgánov v jednotlivých krajinách. Najstaršie zahrnuté zdroje pochádzajú z júna 2020 tak, aby bolo možné vylúčiť predpandemické prognózy.

SF/sk