Energiepark Bruck/Leitha – ekologický prínos aj poučenie

  • 28. 3. 2010

Avizovaná exkurzia internetového časopisu Stavebné fórum.sk do Energieparku v rakúskom Bruck an der Leitha (24. 3. 2010) poskytla účastníkom dva benefity naraz: jednak názornú odbornú ukážku, ako sa dá vykurovať mestečko teplom vyrobeným na báze bioplynu a biomasy, jednak možnosť konfrontovať prvolezecké kroky našich juhozápadných susedov so súčasnými modernými trendmi, ktoré v danej oblasti postupne nachádzajú svoje uplatnenie aj na Slovensku.

Bioplynová stanica: kto komu za odpad platí

Areál bioplynovej stanice tvoria skládka, nádrže a spaľovne. Všetko vzniklo „na zelenej lúke“. Išlo o investíciu zloženú z prostriedkov 8 družstevníkov a príspevkov, ktoré poskytol štát Rakúsko a kraj Dolné Rakúsko. K jej typickým rekvizitám patria dobiedzajúce muchy a nepríjemný zápach vychádzajúci zo zmiešavacích nádrží, ktoré ostávajú návštevníkovi až do jeho odchodu verné. Spočiatku bola zameraná na kukuričnú siláž a hnoj, dnes dominuje odpad z výroby cukru a z viedenských reštaurácií alebo klasický domový odpad. Denne ho sem privezú až 100 m3.

Donedávna bol rozvod bioplynu uprednostňovaný pred spaľovňou, ale najnovšie má už aj ona povolenú vlastnú reklamu a marketing. Výsledkom je, že za posledný rok zaznamenala vysoký nárast pripojených odberateľov. Bruck an der Leitha je totiž okresným mestom, kde sa veľa verejných budov na túto sieť napojilo.

Inak sú bioplynka a biomasa prepojené a nijakým spôsobom si nekonkurujú. Iba v lete, keď nie je taká vysoká spotreba tepla, spaľovňu odstavujú a teplo produkuje bioplyn. Ide síce o dve rôzne spoločnosti, ale ľudia sú v podstate tí istí. Tarify za 1 vyrobenú kWh sú garantované na 15 rokov: elektrická energia – 8,7 centa, teplo – 2,2 centa.

Trend sa uberá smerom k decentralizácii

Zodpovední však nezatĺkajú ani chyby a omyly, ktorých sa na začiatku dopustili. Ako k nim vôbec došlo? Pred 12 rokmi to bol prvý projekt svojho druhu, keď naozaj nikto netušil, čo to dá. Stručne povedané – prvolezectvo.

Čo sa rozhodne nedalo predvídať, je spaľovňa pri Viedni s inštalovaným výkonom 48 MW využívajúca štiepku z okruhu 200 km. Veľkí vlastníci ako Schwarzenberg a Eszterházy a podielnik Vojenské lesy mali záujem o niečo veľké, čím sťažili život práve takýmto menším prevádzkam, ako je v Bruck an der Leitha, so 6 MW inštalovaného tepelného výkonu v 2 peciach (4,5 a 1,5 MW).

Momentálne by sa už do takéhoto projektu určite nepúšťali, hlavne kvôli dĺžke trasy 10 km, na ktorej vznikajú značné tepelné straty. Poldruha kWh / jeden meter – to je približne číslo, keď sa ešte vyplatí niečo podobné stavať. Šťastím bolo, že v centre mestečka vznikli nové domčeky, ktoré sa na túto sieť napojili. Takisto celé nákupné centrum Ekopark je vykurované z tejto spaľovne.

Keby to mali robiť odznova, krytú skladovaciu halu by odmietli ako nepotrebnú. Spaľovacia pec je špeciálne stavaná na materiál s vlhkosťou až 50 %. Ak by bol tento veľmi suchý, došlo by zase k prehriatiu – a tým pádom k poškodeniu pece. Naopak – ak je kôra príliš vlhká, zmiešajú ju so suchým materiálom a dostanú nejakú tú vyrovnanú bilanciu.

Namiesto bagra, ktorý tu väčšinu času iba stojí nevyužitý, by úplne postačil traktor s nakladacou lyžicou. Na čom by sa však určite nemalo šetriť, sú samotné vedenia – ako vidno, tieto sú slabo izolované, tým pádom dochádza k tepelným stratám. Žiaľ, tieto sú už zakopané v zemi.

Garantovaná výkupná cena za vyrobené teplo aj elektrickú energiu platí vždy na nejaké obdobie od postavenia – v danom prípade na 15 rokov od roku 1998. Ten istý princíp funguje na Slovensku. Potom sú tu ešte rôzne podporné mechanizmy. Keby chceli spaľovňu napríklad zrekonštruovať, potom by už dotáciu nedostalo zariadenie ako celok, ale zrejme by ho museli rozdeliť na dve menšie spaľovne.

Trend sa teda jednoznačne uberá smerom k decentralizácii – naberaniu tepla z čo najbližšieho okolia namiesto terajšej centralizovanej dodávky na väčšie vzdialenosti. Ide o to, aby každé miesto spotreby malo vlastnú výrobu, ktorá nebude vykazovať stratu.

Fakty a čísla na porovnanie

ENERGIEPARK BRUCK/LEITHA (Rakúsko)

Bioplynová stanica

  • Kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie z bioplynu
  • Investičné náklady: 6,5 milióna €
  • Ročný obrat: 30 000 ton
  • Ročná výroba elektriny: 12 000 000 kWh
  • Ročná výroba tepla: 15 000 000 kWh

Spaľovňa biomasy

  • Obytný súbor vykurovaný biomasou (až 800 bytových jednotiek – domácností)
  • Investičné náklady: takmer 7 miliónov €
  • Vykurovacia sústava:

    • Kotol na biomasu 1: 4 500 kW

    • Kotol na biomasu 2: 1 500 kW

    • Plynový kotol (rezerva): 4 000 kW

  • Skladovanie paliva: 5 000 m3

ELEKTRÁREŇ NA BIOMASU BARDEJOV (Slovensko)

  • Investor: Bioenergy Bardejov
  • Investičné náklady: 32 miliónov €
  • Ročná výroba tepla: okolo 250-tisíc GJ pre 7-tisíc domácností (3/4 v meste)
  • Ročná výroba elektrickej energie: 65-tisíc MWh
  • Výrobné a prenosové komponenty elektrárne:

    • 6,5 km teplovodného potrubia, ktorým sa pripojilo na nový zdroj 12 dosiaľ plynových kotolní.

    • 2 filtrovacie systémy zachytávajúce popol, ktorý sa vyváža mimo areál a môže sa použiť aj ako hnojivo v poľnohospodárstve.

  • Úspora za teplo z drevnej štiepky oproti teplu získanému spaľovaním zemného plynu: 10 % (približne 100 € / domácnosť / rok)
  • Ročný objem spracovanej drevnej štiepky: 100-tisíc m3
  • Rádius nakupovania drevného odpadu: v okruhu 60 km (od Košíc po Svidník)

Stavebné fórum.sk ďakuje zamestnancom Energiepark Bruck/Leitha – Wolfgangovi Allacherovi (bioplyn), Ralfovi Roggenbauerovi (biomasa) a Karolovi Galekovi (preklad), ktorí poskytli účastníkom exkurzie odborný sprievodný výklad a neoceniteľný zdroj informácií.

Foto – autor
1 – náměstí
2, 3 – Bioplynová stanica
4, 5 – Spaľovňa biomasy