[caption id="attachment_7405" align="alignright" width="300"] V ostatných rokoch je rozvoj zdrojov energie založený na biomase. Podľa Ľudovíta Tkáčika z CVE OZE DS je však využitie stromov na biomasu decimovaním lesov. Dokazuje to model kombinovaného systému výroby elektriny a tepla z paliva zo stromov. Model by po modifikovaní na podmienky teplárne so sumárnym výkonom 500 MW ročne vyrobil iba 1/15-tinu z dnešnej ročnej výroby na Slovenku, no zlikvidoval by viac ako 1,6-násobok plochy zničenej veternou smršťou v Tatrách pred 7 rokmi. Biomasa zo stromov pritom vyprodukuje 1,6-násobok emisií zo spaľovania zemného plynu, a znamená tak ďalekosiahle ekologické i klimatické dôsledky.
Rýchlorastúce dreviny na výrobu biomasy sú v prípade CZT ako-tak efektívne, pokiaľ tvoria 8 až 10 % klasického paliva, ako to – podľa Ľuboša Kertésza – robia v Žiari nad Hronom. No takáto biomasa je efektívna skôr pre malý zdroj a pestovanie v okruhu maximálne 20 km. Juraj Novák z MH SR upozorňuje, že biomasu ako zdroj výroby tepla a elektriny preferuje náš Národný akčný plán využitia OZE do roku 2020 ako cenového konkurenta fosílnym palivám.
Milan Husár upozorňuje na niekoľkoročné obštrukcie začiatku efektívneho využívania geotermálnej energie. Pritom tento termín stále spájame len s energiou podzemných termálnych vôd. Málo sa hovorí o tzv. suchej energii horúceho vzduchu zo Zeme.
Zmeny postojov možno očakávať aj v oblasti fotovoltiky. Výrazný boom z roku 2010 a podpora štátnymi dotáciami už v polovici roka 2011 presiahla hranicu plánovaného celkového inštalovaného výkonu zo solárnej energie do roku 2020 o 180 MW, teda na viac ako 480 MW. Novela Zákona o podpore OZE však 1. júla 2011 radikálne stopla podporu pre slnečné elektrárne. Člen Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Pavel Šimon zdôrazňuje, že podporu formou vyššej výkupnej ceny elektriny dostanú už iba slnečné zdroje na budovách a s výkonom do 100 kW. Ba predpokladá, že v horizonte 2 až 3 rokov nebude fotovoltika potrebovať nijaké dotácie. Docieli sa totiž stav, že väčšina vyrobenej energie sa spotrebuje v objekte a iba zvyšok sa dodá do distribučnej siete.
Mení sa aj prístup finančníkov k úverovaniu a podpore týchto energetických projektov. Poznatky finančnej poradkyne spoločnosti BASICC Michaely Kostačovej potvrdzujú preferovanie projektov fotovoltiky bankami na strechách, pri minimalizácii rizík. Banka si všíma kvality žiadateľa, generálneho dodávateľa i potenciálneho odberateľa. Prihliada na lokalitu, doplnkových odberateľov či surovinu a technológiu výroby a istí sa aj doplňujúcimi podmienkami. Banky momentálne zaujímajú len veľké projekty fotovoltiky. Lízingové spoločnosti však ponúkajú úver aj na fotovoltické projekty s umiestnením na streche.
Národný akčný plán pre energiu z OZE s výhľadom do roku 2020 predpokladá 15,3-percentný podiel OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Z nich vyrobená elektrina má predstavovať štvrtinu, teplo bezmála 15 % a desatina sa má využívať v doprave. Kým sa tak stane, dôležité je uvedomiť si, že najlacnejšia je energia, ktorú netreba vyrobiť.
Foto – Robert Klik a archív redakcie