Inštitút urbánneho rozvoja žiada systémové riešenie problémov

  • 25. 10. 2011

[caption id="attachment_7464" align="alignright" width="300"] Spomínaná diskusia neotvárala súvisiacu problematiku úplne nanovo – pred časom jej predchádzalo vyhlásenie odborníkov združených v IUR. Varovali v ňom pred rizikami čiastkových riešení, ktoré sú pre rozvoj miest jednak nedostatočné, jednak nesystémové. Za takú označili aj iniciatívu poslanca parlamentu a exprimátora Bratislavy Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku, ktorý by sa vyrubil za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce, alebo v súčasnosti pertraktované zmeny zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

„Už takmer rok sa tejto problematike venujeme a v našich diskusiách sa približujeme k reálnym návrhom koncepčného riešenia zmien. Týka sa to rovnako stavebného zákona, ako aj spravodlivého systému príspevkov na rozvoj verejného priestoru. Sme presvedčení, že len súbežné riešenie obidvoch oblastí prinesie želaný efekt – viac financií mestám, povoľovacie procesy bez prieťahov pre investorov a transparentný systém pre občanov, ktorí tak získajú informácie o pozitívnych prínosoch stavebných zámerov vo svojom okolí,“ poznamenal predseda inštitútu Roman Talaš.

Teda nie parciálne riešenie problému rozvoj miest, ako je povedzme poplatok za zaťaženie ciest, ale systémové kroky predstavujú podľa predstaviteľov IUR i odbornej verejnosti, ktorú zastupujú, proklamovanú nevyhnutnosť. Požadujú preto vytvorenie a zavedenie novej, transparentnej koncepcie príspevkov, a to nielen na budovanie dopravnej infraštruktúry, ale takisto na rozvoj či revitalizáciu verejného priestoru – zelene, parkov, ihrísk, cyklotrás, spoločenských priestorov a oddychových zón. Na to je však z pohľadu IUR potrebné previazanie koncepcie príspevkov s komplexným riešením celého stavebného zákona zahŕňajúcim systém správnych poplatkov, sankcie a lehoty záväzné tak pre investorov, ako aj pre verejnú správu.

„Myslíme si, že týmto spôsobom môžeme nastaviť také fungovanie pomyselného trojuholníka verejnosť – samospráva – investor, ktoré prinesie benefity každému z jeho účastníkov. Samospráva nebude musieť viazať stavebníka revitalizáciou parku alebo vybudovaním kruhového objazdu a investor bude môcť vopred počítať s povinnými príspevkami podľa spravodlivého kľúča. Verejnosť bude presne vedieť, aké zlepšenie ten-ktorý stavebný zámer do ich okolia priniesol, keďže samospráva bude musieť financie z projektu použiť na rozvoj verejného priestoru v dotknutom okolí, respektíve v mestskej časti, kde sa stavba realizuje,“ uzavrel zástupca IUR v odbornej komisii bratislavského Mestského zastupiteľstva Drahan Petrovič.

Inštitút urbánneho rozvoja so sídlom v Bratislave vznikol v apríli 2010. Jeho členmi sú architekti, inžinieri, projektanti, stavebné firmy, developeri, predstavitelia finančných inštitúcií, marketingoví pracovníci, právnici, realitné kancelárie, ako i správcovia nehnuteľností. Poslaním IUR je vyvážený a koncepčne naplánovaný rozvoj miest a obcí, podpora efektívnej stavebnej činnosti, kvalitný rezidenčný, komerčný a priemyselný development. Neskrýva ani ambíciu sprostredkovať odborné skúsenosti svojich členov pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy, samosprávy, organizáciami a širokou verejnosťou.

Zdroj – IUR, Kharisma
Foto – autor (1), IUR (2,3)
2 – Predseda IUR Roman Talaš
3 – Podpredseda IUR Drahan Petrovič