[caption id="attachment_7212" align="alignright" width="300"] „Spoločnosť zasiahla taká choroba, že všetko, čo je nové, je zlé. Vzniká otázka, či je vôbec vôľa k urbanistickému rozvoju,“ povedal na úvod posledný aktívny panelista Ľubomír Klaučo z projektového ateliéru AUREX, ktorý sa podľa vlastných slov celý život venuje problematike urbanizmu a územného plánu mesta. Development, ako uviedol, predstavuje intervencie do hmotovo-priestorovej štruktúry a funkčnej skladby prostredia, ktoré sa môžu realizovať v podobe výstavby v stabilizovaných územiach (dostavba), na zelenej lúke alebo v mestskej štruktúre (redevelopment/prestavba).
Developmentom podľa Klauča nevzniká len nový komplex sám o sebe, ale tento celok má vplyv na širší kontext, jeho dopad je štrukturálny a môže byť veľmi významný. „Paralelne sa vyvíjajú developmenty, ktoré si môžu konkurovať a nemať synergický dopad na mesto. Dôsledky sa prejavujú aj tým, že menia prúdenie ľudí v meste. Takisto nadstavby na starších bytovkách sú veci, ktoré menia jeho vzhľad. Intervencie v histórii mesta nie sú ničím neobvyklým,“ podotkol Klaučo a v tejto súvislosti poukázal na príklad búrania hradieb alebo formovania mnohých miest na pôdoryse rímskych táborov, kde sa domy v priebehu stáročí povymieňali, no ulice a námestia zostali na svojom mieste.
Okrem aktívnej pozemkovej politiky, o ktorej hovorila hlavná architektka Bratislavy, je podľa jeho slov potrebná aj územno-plánovacia politika, čo je úlohou verejnej správy v línii konceptori – decidori – aktívni užívatelia. „Developeri sú ako kone, ktoré ťahajú mesto, dôležité je, kto sa na tom voze vezie a kto drží liace v rukách, či vie, kam chce ten koč doviezť a či sú kone zapriahnuté jedným smerom, či neťahajú proti sebe,“ vyjadril z metaforického nadhľadu možnosti rozvíjania mesta Ľubomír Klaučo.
Foto – archív SF