Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v druhom štvrťroku tohto roka medzikvartálne aj medziročne rástol rýchlejšie ako HDP za celú eurozónu a za celú Európsku úniu. Vyplýva to z prvého odhadu štatistického úradu EÚ Eurostat, ktorého výsledky zverejnili v utorok. Medzikvartálne HDP eurozóny aj celej EÚ posilnil zhodne o 0,2 %. Slovenská ekonomika oproti prvému kvartálu tohto roka za apríl až jún vzrástla o 0,9 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka hospodárstvo eurozóny a celej EÚ v druhom štvrťroku vzrástlo o 1,7 %. Slovenský HDP v sledovanom období podľa Eurostatu posilnil medziročne o 3,4 %. Ekonomika Spojených štátov amerických v druhom štvrťroku 2011 medzikvartálne vzrástla o 0,3 % po tom, ako v prvom štvrťroku posilnila o 0,1 %. Medziročne ekonomika USA vzrástla počas apríla až júna tohto roka o 1,6 %. Japonský HDP oslabil v druhom štvrťroku medzikvartálne o 0,3 % a medziročne sa zmenšil o 0,9 %.

(viac…)

Negatívny sentiment na svetových trhoch sa v uplynulom týždni naplno prejavil aj na slovenskom trhu kolektívneho investovania. Investori v obavách o svoje vklady vybrali z otvorených podielových fondov spravovaných členmi Slovenskej asociácie správcovských spoločností desiatky miliónov eur. Podľa aktuálnych údajov asociácie totiž záporné čisté predaje v období od 8. do 12. augusta dosiahli až 159,7 mil. eur a oproti predchádzajúcemu týždňu sa prehĺbili o vyše 137 mil. eur. Investorom pritom predali nové podiely iba za 25,9 mil. eur, kým spätné nákupy dosiahli až 185,6 mil. eur.

(viac…)

Pokračovanie znižovania pomeru verejných príjmov a výdavkov na hrubom domácom produkte je dlhodobo neudržateľné. Tvrdí to v nadväznosti na zverejnený prvý návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko. Podľa návrhu by totiž pomer príjmov na výkone ekonomiky mal do roku 2014 klesnúť z tohtoročných 32,4 % na 31 % a pomer výdavkov dokonca z 37,3 % na 33,8 %. „Tento určený fiškálny rámec verejných financií je pre ďalší rozpočtový vývoj neudržateľný, pretože bez zníženia objemu mandatórnych, teda zákonom určených výdavkov bude nevyhnutné rozhodnúť o nižšom rozsahu poskytovaných verejných služieb alebo o zvýšení príjmovej stránky rozpočtu administratívnou zmenou o zvýšení daňových sadzieb alebo rozšírení základu daní,“ konštatuje Palko. Do úvahy z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre makroekonomickú stabilitu by podľa neho mohli prichádzať spotrebné dane a dane z nehnuteľností. Práve tieto opatrenia na príjmovej stránke sa môžu stať aj realitou po politických rokovaniach o ďalších prioritách rozpočtu na budúci rok. Minister financií Ivan Mikloš totiž uviedol, že v rozpočte žiadne ďalšie priority okrem dopravy a školstva zakomponované nie sú. Vláda si pritom podľa Palka nedala príliš veľa práce ani so spôsobom konsolidácie verejných financií. Opäť pokračuje v plošných škrtoch vo výdavkovej oblasti, čo je podľa neho demotivačné pre tie rozpočtové kapitoly, ktoré sa snažia racionalizovať riadenie aparátu a podriadených organizácií. „Tento prístup je odzrkadlením toho, že ani táto vláda sa nerozhodla uskutočniť hĺbkovú reformu ústrednej štátnej správy, ktorá by znamenala aj zrušenie možno stovky dnes samostatných rozpočtových a príspevkových organizácií,“ tvrdí Palko.

(viac…)

Primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik si realizáciu projektu visutých záhrad v najbližších troch rokoch nevie predstaviť. Problémom podľa neho je aj to, že projekt bol naplánovaný na súkromných pozemkoch. „Ja si veľmi vážim ten projekt a tú myšlienku vybudovať takéto niečo v Bratislave. Z hľadiska finančných prostriedkov sme na tom momentálne tak, že si neviem predstaviť realizáciu v najbližších troch rokoch,“ uviedol Ftáčnik. Projekt podľa neho zostáva na stole, myšlienka bola rozpracovaná, nedávno sa uskutočnilo aj stretnutie s talianskym architektom a našimi domácimi architektmi, ktorí predstavovali rôzne koncepcie, ktoré spracovali študenti. „Myšlienka je tu, ale jej realizácia je sťažená tým, že väčšina toho sa má odohrať na súkromných pozemkoch. V tom je to veľmi, veľmi ťažké. Druhá vec sú finančné náklady na samotné vybudovanie,“ uviedol Ftáčnik.

Visuté záhrady sú projektom terasovitých záhrad s výhľadom na mesto, ktoré by mali vytvoriť nový park s možnosťami na rekreáciu a oddych. Záhrady by sa mohli stať aj alternatívou k nákupným centrám. Ako jedna z možných lokalít prichádza do úvahy priestor medzi Mladou gardou cez opustený kameňolom a po rozhraní medzi vinohradmi a okrajom lesa až na Cvičnú lúku na Kamzíku.

(viac…)

Tatra banka plánuje vydať hypotekárne záložné listy v celkovom objeme 30 mil. eur. Jeden cenný papier pritom bude mať menovitú hodnotu 10 tisíc eur. Ako ďalej vyplýva zo zverejnených informácií, banka začne hypotekárne záložné listy vydávať 19. augusta tohto roka počas predpokladanej ročnej lehoty. Úročiť sa budú pevnou úrokovou sadzbou vo výške 3,25 % p.a. Vyplácať ho bude ročne, pričom termínom splatnosti a posledným dňom výplaty výnosu je 19. februára 2015. Dlhopisy sa vydajú len tým nadobúdateľom, ktorí po dohode s bankou zaplatia emisný kurz a príslušný alikvotný úrokový výnos. Emisný kurz je stanovený na 90 až 110 % z menovitej hodnoty cenného papiera.

(viac…)

Priemyselná výroba na Slovensku v júni medziročne rástla rýchlejšie v porovnaní s priemerom eurozóny aj s priemerom celej Európskej únie. Slovenská sezónne upravená priemyselná produkcia v júni oproti rovnakému obdobiu minulého roka posilnila o 4,9 %, ale v porovnaní s májom tohto roka klesla o 2,2 %. Priemysel eurozóny v júni medziročne vzrástol o 2,9 % a medzimesačne sa znížil o 0,7 %. Priemysel celej EÚ v júni v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástol o 1,7 %, ale v porovnaní s májom klesol o 1,2 %. V piatok o tom informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

V rámci členov únie, ktorých údaje boli k dispozícii, júnová priemyselná produkcia medzimesačne klesla v pätnástich krajinách, posilnila v piatich a nezmenila sa vo Veľkej Británii. Najväčší pokles nastal v Dánsku (-5,8 %), Portugalsku (-3,5 %), Fínsku (-3,3 %) a Slovinsku (-2,7 %). Najvýraznejší rast zaznamenali v Lotyšsku (4,1 %) a v Litve (3,7 %). V medziročnom porovnaní priemysel v júni vzrástol v trinástich krajinách a klesol v ôsmich.

(viac…)

Letné prázdniny využíva mesto Banská Bystrica na opravu a údržbu svojich materských škôl. Reaguje tak na akútne požiadavky jednotlivých materských škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, pretože technický stav budov je zlý, v niektorých prípadoch až kritický a za posledné roky sa uskutočnili len nevyhnutné opravy či údržba v obmedzenom rozsahu.

Ako ďalej informoval ekonomický námestník banskobystrického magistrátu Branislav Slaný, požiadavky vysoko prevyšujú finančné možnosti mesta, preto bola realizácia prác rozdelená do 2 etáp. V prvej počas júla a augusta spravili nevyhnutné opravy a odstránili havarijné stavy, ktoré ohrozovali prevádzku škôl. „Práce sme vykonali zamestnancami mestského úradu, respektíve dodávateľsky, mesto na to zo svojho bežného rozpočtu preinvestovalo 68 740 eur,“ dodal Slaný.

V 2. etape plánuje samospráva uskutočniť náročnejšie opravy podľa finančných možností ešte v tomto roku. Aktuálne pripravuje rekonštrukcie kotolní 3 materských škôl – v Kremničke, na Bukovej ulici a na Jakubskej ceste. Zrekonštruované by mali byť do začiatku vykurovacej sezóny, mesto na to zo svojho kapitálového rozpočtu vyčlenilo 67 356 eur.

Mesto Banská Bystrica je zriaďovateľom 27 materských škôl. Na rozdiel od iných mestských a obecných samospráv nezískalo v aktuálnom programovacom období na ich rekonštrukciu z eurofondov ani cent, keďže nevypracovalo žiaden projekt.

(viac…)

Nový návrh na sprísnenie postihov za čierne stavby sa možno opäť dostane do parlamentu, no už v inej podobe. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja hľadá možnosti ako to dosiahnuť skôr než do konca roka. Po tom, čo vládna novela stavebného zákona zameraná na tvrdšie sankcie nepovolených stavieb neprešla v parlamente koncom júna do druhého čítania, môže parlament o tom istom návrhu rokovať najskôr o 6 mesiacov od jeho zamietnutia.

„Hľadáme spôsob, ako túto tému spojiť s ďalšími záležitosťami v územnom konaní a stavebnom poriadku, aby sme ju mohli znovu riešiť. Považujem ju za akútnu a veľmi dôležitú. Druhá možnosť je počkať na pripravovanú zmenu celého stavebného zákona. To by trvalo dlhšie, pričom problém čiernych stavieb je na Slovensku veľmi rozšírený,“ povedal minister dopravy Ján Figeľ. „Boj proti čiernym stavbám je úsilím o poriadok a zákonnosť v oblasti, ktorá má výrazný dopad nielen na ekonomiku, ale aj na vývoj v spoločnosti,“ dodal. Ministerstvo podľa neho už začalo diskusiu na odbornej úrovni ako tento legislatívny výpadok riešiť.

(viac…)

Centrum Šale zrevitalizujú z eurofondov. Mesto v súčasnosti vyberá verejnou súťažou dodávateľa prác. Revitalizácia zahŕňa obnovu miestnych komunikácií, okolia kaštieľa a vybudovanie oddychovej zóny. Ako informoval primátor Martin Alföldi, investičnú akciu musí mesto podľa zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku z eurofondov ukončiť v apríli 2012. Predpokladaná hodnota zákazky je 1 559 817 eur bez DPH.

Na voľnej ploche za kaštieľom vznikne relaxačno-oddychová zóna. Do nových priestranstiev zakomponujú prvky drobnej architektúry – fontánu, drevenú terasu nad fontánou, lavičky, odpadkové koše, bicyklové stojany, informačné panely. Vybudujú tu systém verejného osvetlenia, nasvietia kostol, kaštieľ a park v kostolnej záhrade. Projekt zahŕňa aj rekonštrukciu 801 m miestnych komunikácií, autobusovej zastávky, revitalizáciu existujúcej zelene a doplnenie novej. Riešením statickej dopravy sa vytvoria nové možnosti parkovania, časť parkovacích miest sa zrekonštruuje. Pribudne bezbariérový prístup od Školskej ulice a na Ulici P. Pázmaňa do existujúcich prevádzok.

(viac…)

Earthscraper, soutěžní návrh mexického ateliéru BNKR Arquitectura, je pravým opakem mrakodrapu – v historické městské krajině Mexico City se doslova provrtává do srdce města.

Historické centrum města Mexico City se skládá z různých vrstev – měst postavených na sobě. Když Aztékové nejprve vstoupili do údolí Mexika, stavěli své pyramidy na jezeře. Jak rostla moc a velikost aztécké říše, rostlo i město v údolí. Když vyčerpali volný prostor, prostě na původních pyramidách začali stavět nové. Později Španělé na zbytcích aztéckých pyramid postavili své křesťanské chrámy a koloniální paláce. Mexico City je dnes jako obrovský vrstvený koláč: moderní velkoměsto postavené na základech koloniálního města, postaveného na pyramidách, které byly postaveny na jezeře.

Hlavní náměstí v Mexico City, známé jako „Zocalo“, má plochu 57.600 m2 (240m x 240m), což z něj činí jedno z největších na světě. Je ohraničené katedrálou, Národním palácem a vládními budovami. A právě Zocalo se ukázalo jako ideální místo pro Earthscraper – převrácený mrakodrap, který se zavrtává do země a odhaluje kořeny města.

Konstrukce je tvořena obrácenou pyramidou s centrální „dutinou“, aby všechny vnitřní prostory mohly využívat přirozeného osvětlení a větrání. Horních 10 podlaží by mělo zaujímat muzeum s aztéckým ceremoniálním komplexem, dalších 10 podlaží zabere nákupní centrum a v dalších 10 podlažích by měly být byty. Zbývajících 35 podlaží by pak měly obsadit kanceláře. Aby na náměstí mohly být zachovány všechny aktivity, které tu v průběhu roku probíhají (koncerty, politické projevy, open-air výstavy, kulturní akce či vojenské přehlídky), navrhují architekti centrální otevřený prostor zakrýt skleněnou podlahou/stropem – což umožní obyvatelům Earthscraperu být součástí všeho, co se děje nahoře. Pohodlné dopravní spojení obstará stanice metra v –3 podlaží.

Zdroj: ArchDaily

(viac…)

Bělehrad, metropole Srbska se dvěma miliony obyvatel a životem podle západního standardu, skrývá mnoho dosud neobjevených architektonických skvostů. Výstava ve vídeňské galerii Ringturm s názvem „Bělehrad – Momenty architektury“, až do 11.11.2011 představuje nejvýznamnější bělehradské stavby z meziválečného, poválečného a současného období.

Činnost architektů v Bělehradě byla po první světové válce ovlivněna vznikem prvního samostatného státu a ustanovením Bělehradu jako hlavního města. Ve 20. a 30. letech hrála významnou roli „Skupina architektů moderního směru“, tvořící v rámci klasické moderny. Největším mistrem srbské meziválečné architektury může být označen Milan Zloković, jehož mimořádné stavby jako dětská klinika nebo centrála Fiatu hrají velkou roli dodnes. Dalším velikánem je architekt a urbanista Nikola Dobrović, který zde působil i po druhé světové válce. K zástupcům poválečné generace patří např. Mihajlo Mitrović, Bogdan Bogdanović či Ivan Antić.

Bělehradské stavby jsou představovány na zhruba 70 panelech pomocí mnoha fotek, plánů a textů se společensko-politickým pozadím vzniku. Dále jsou zde vystaveny modely některých staveb, městské plány a panoramatické pohledy.

Belgrad – Momente der Architektur Ausstellungszentrum im Ringturm VIENNA INSURANCE GROUP Schottenring 30, 1010 Vídeň Vstup zdarma po-pá 9 – 18 h

Foto:

1. Mihajlo Mitrović, Genex Center 1970–80
2. Branislav Redžić, Dragan Ivanović, Zoran Djorović, Zoran Milovanović, Wohnbau –  Residential building 2009
3. Boris Podrecca, Museum of Science and Technology Belgrade, 2007

(viac…)

Centrum Topoľčian dostáva nový vzhľad. Rekonštrukcia z eurofondov sa skončí 30. 9. Projekt zahŕňa opravu všetkých ciest a chodníkov nadväzujúcich na pešiu zónu, Parku Alexandra Dubčeka a výstavbu nových parkovacích miest. Z operačného programu Regenerácia sídiel získalo mesto 1 576 999 eur. Práce sa začali v októbri 2010. „V súčasnosti sa realizuje už posledná etapa – Ulica 17. novembra smerujúca k poliklinike. Robíme ju ako poslednú, pretože cez leto je frekvencia dopravy do polikliniky podstatne nižšia,“ informoval primátor Topoľčian Peter Baláž.

V Parku Alexandra Dubčeka, do ktorého sa 30 rokov neinvestovalo, vznikajú oddychové miesta s lavičkami. „Perspektívne uvažujeme, že by sme sem umiestnili nejaké busty alebo plakety, kde by sme chceli upozorňovať na ľudí, ktorí šírili dobré meno Topoľčian vo svete,“ povedal Baláž. V meste sa napríklad narodil architekt Eugen Rosenberg, autor mnohých známych funkcionalistických stavieb v SR a v Anglicku. V Londýne napríklad projektoval americkú ambasádu, Nemocnicu svätého Tomáša a pripravil vývojovú štúdiu letiska Luton. Do úvahy pripadá aj bývalý riaditeľ Slovenskej filharmónie Ladislav Mokrý. V blízkosti parku sa totiž nachádza jeho vila aj Základná umelecká škola Ladislava Mokrého.

(viac…)

Stavebná produkcia zaznamenala v júni medziročný prepad o 1,2 % na 524,8 mil. eur, keď klesala už 3. mesiac v rade. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola oproti máju vyššia o 2 %, informoval Štatistický úrad SR (ŠÚ). V priemere za 1. polrok dosiahla objem 2,322 mld. eur a medziročne sa znížila o 3,5 %.

Produkcia realizovaná stavebnými firmami sa v júni na domácom trhu medziročne znížila o 2 % na 508,2 mil. eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii klesol o 0,8 percentuálneho bodu na 96,8 %. „Zníženie tuzemskej produkcie ovplyvnil najmä pokles stavebných prác na opravách a údržbe o 25,8 %,“ uviedol ŠÚ. Objem prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií prvýkrát v tomto roku medziročne vzrástol, keď posilnil o 3,6 %.

V priemere za prvý polrok dosiahla stavebná produkcia objem 2,322 mld. eur a medziročne sa znížila o 3,5 %. Produkcia realizovaná na domácom trhu klesla za prvých 6 mesiacov o 4,2 % na 2,239 mld. eur. Objem prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil o 3,7 % na 1,818 mld. eur. Stavebné práce na opravách a údržbe boli nižšie o 13,1 % a dosiahli 379,7 mil. eur. Produkcia v zahraničí vzrástla v 1. polroku o 22,4 %. V štruktúre domácej produkcie vzrástol podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 0,5 percentuálneho bodu na 81,2 %, podiel prác na opravách a údržbe klesol o 1,7 percentuálneho bodu na 17 %.

(viac…)

Slovenský trh priemyselných nehnuteľností zaznamenal v 1. polroku 2011 znaky oživenia. Ako vyplýva z informácií realitnej poradenskej spoločnosti Jones Lang LaSalle (JLLS), celková rozloha priemyselných nehnuteľností v SR dosiahla koncom júna tohto roka 1,015 mil. m2, pričom priemerná miera neobsadenosti bola na úrovni len 2,5 %. Ide o najnižšiu hodnotu v celej strednej Európe. Najvyššie nájomné slovenských priemyselných a logistických nehnuteľností triedy A sa pohybuje na úrovni 3,20 až 5,50 eur za m2 na mesiac v závislosti od lokality a kvality daných nehnuteľností.

Medzi najvýznamnejšie transakcie 2. kvartálu patrí projekt postavený na mieru pre Samsung s rozlohou 18 tis. m2 v Prologis Galanta a predĺženie nájmu na 17 tis. m2 v tom istom projekte. Ďalšími významnými transakciami je 7,4 tis. m2 pre Lidl v Log Center Nové Mesto, 6 tis. m2 pre spoločnosť Ihle v PointPark Bratislava a 4 tis. m2 pre DHL v Goodman Senec. V 1. polovici 2011 zahájili developeri výstavbu 5 nových projektov. Prologis rozširuje svoj projekt v Galante, PointPark Properties stavia nový projekt v Trnave, IL Development začal výstavbu v blízkosti Žiliny, VGP rozširuje svoj areál v Malackách a Goodman stavia projekt na mieru v blízkosti košického letiska.

(viac…)

Výstavbe projektu aquaparku v Lipanoch v okrese Sabinov dali mestskí poslanci zelenú ešte vlani v júli, kedy schválili spôsob predaja vody z termálneho vrtu a vzťah k pozemkom. Geotermálny vrt má teplotou vody 90°C a produkciu 10 litrov vody za sekundu. Podľa pôvodných plánov mal investor, prešovská firma Pharmacy plus, začať stavať v 1. polovici tohto roka. Ako uviedol primátor Lipian Eduard Vokál, začiatok výstavby je aktuálne naplánovaný na jeseň. Projekt je rozdelený na 3 etapy. Ukončenie 1. časti, keď sa má v južnej časti parku postaviť autokemping, predpokladá investor dokončiť v roku 2012.

Geotermálny park má vyrásť na ploche 8,5 ha. Stavať sa bude po etapách, v 1. časti pôjde o investíciu zhruba vo výške 6 miliónov eur. Autokemping vyrastie na 4 ha v južnej časti parku. Podľa zámeru, ktorý projekčne navrhol architektonický ateliér A-typ, sú tu rozdelené plochy pre tichú zónu, v rušnejšej časti pre športoviská a reštauráciu s amfiteátrom. V severnej časti je navrhnutý aquapark s bazénmi, oddychovými plochami, sociálnymi priestormi a reštauráciami. Súčasťou areálu bude energocentrum, kde sa z termálnej vody oddelí plyn (CO2) a voda sa teplotne upraví na prevádzku bazénov a objektov v celom geotermálnom parku.

Mesto Lipany pripravovalo podmienky na získanie a využitie geotermálneho vrtu od roku 2004 a investovalo do tohto projektu zhruba 2,3 milióna eur. Išlo o vlastnú investíciu, na čo si zobralo úvery z komerčnej banky a z Environmentálneho fondu. Pozemky pri vrte, ktoré tvorí orná pôda, odkúpila radnica za 6,64 eura za m2. Výber investora prebehol verejnou súťažou na medzinárodnej úrovni.

Primátor Eduard Vokál hovorí o najväčšej investícii do rozvoja mesta za posledné desaťročia. Ak sa plánovaný zámer podarí úspešne zrealizovať, mal by znamenať aj najväčší potenciál rozvoja nielen mesta Lipany, ale aj celého regiónu Hornej Torysy. Mesto by sa malo rozvíjať v oblasti cestovného ruchu, ktorý tu nikdy nemal vhodné podmienky.

(viac…)

S výstavbou Predstaničného námestia hlavnej stanice v Bratislave by sa mohlo začať v 2. alebo 3. kvartáli 2012. Uviedol to Roman Odzgan zo spoločnosti IPR Slovakia s.r.o. Začatie výstavby podľa neho ovplyvňuje viac faktorov, závisí najmä od rýchlosti vydania stavebného povolenia a dohody s investorom. V súčasnej dobe sa projekt preveruje a podrobuje právnemu, technickému a ekonomickému auditu.

Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 8. 2010. Podľa Odzgana teraz prebieha rozpracovávanie dokumentácie na stavebné povolenie, spolu s ďalšími rokovaniami o cenovej optimalizácii projektu podľa územného rozhodnutia. Pre zložitosť stavebných objektov, ktoré projekt obsahuje, bude stavebné povolenie vydávať niekoľko stavebných úradov. „Z tohto dôvodu spracúvame dokumentáciu na stavebné povolenie tak, aby jednotlivé stavebné úrady dostali príslušnú časť,“ uviedol Odzgan.

Na projekte nového Predstaničného námestia pracuje investor už takmer 10 rokov. Budovu hlavnej železničnej stanice v Bratislave by mali zrekonštruovať do pôvodného stavu podľa návrhu architekta Pfaffa z roku 1905. Pribudnúť by mala nová staničná hala, na Predstaničnom námestí by malo vyrásť obchodné centrum, administratívne centrá a hotel. V okolí stanice sa radikálne zmení organizácia dopravy – vzniknúť má nové pripojenie z Pražskej na Žabotovu, zo Žabotovej mimoúrovňovým podjazdom na Štefanovičovu, centrálny terminál pre električky, autobusy a trolejbusy, pričom električkovú trať premiestnia pod pešiu pasáž.

(viac…)

Dopyt po kancelárskych priestoroch v Bratislave v 2. kvartáli 2011 prevýšil ponuku. Ku koncu júna klesla podľa realitnej poradenskej spoločnosti Jones Lang LaSalle (JLLS) priemerná neobsadenosť kancelárskych priestorov v porovnaní s koncom roka 2010 o 1,1 percentuálneho bodu na 9 %. Pozitívny trend potvrdila aj konzultantka divízie administratívnych priestorov realitného makléra Colliers International Michaela Horeličanová. „V súčasnosti je záujem spoločností nad 500 m2 citeľnejší. Viaceré si prenajali kancelárske priestory, ktoré už nevyhovujú ich štandardom a kapacitám, preto hľadajú atraktívnejšie a modernejšie sídlo,“ uviedla.

Podľa manažérky nájmov developera Ballymore Group Andrey Ševčíkovej, v tomto roku majú firmy väčší záujem o kancelárie s veľkou rozlohou ako v uplynulých dvoch rokoch. „Rovnako nájomcovia uvažujú o ďalšom rozširovaní. Rovnaký trend predpokladáme aj v nasledujúcich dvoch rokoch,“ tvrdí Ševčíková. Mike de Mug, riaditeľ firmy, ktorá vlastní a prenajíma kancelárske priestory v komplexe Eurovea v centre Bratislavy, potvrdil záujem firiem o nové kancelárie typu A. Budovy Central 1 a 2 patriace ku komplexu Eurovea sú podľa neho takmer plne obsadené. „Budova Central 3 je takmer z 50 % obsadená. K dispozícii sú 2 poschodia s rozlohou 2 500 m2,“ dodal Mike de Mug.

(viac…)

Česká realitná skupina Czech Property Investments (CPI) podnikateľa Radovana Víteka vstupuje na Slovensko aj v oblasti logistických služieb. Spoločnosť AIRE GmbH & Co. KGaA totiž informovala, že 3. 8. zavŕšila predaj svojej najväčšej realitnej investície a zároveň jedného z najväčších priemyselných parkov v SR v Lozorne práve firme CPI. Celkový výťažok AIRE z predaja parku po zohľadnení transakčných nákladov dosiahol zhruba 16,5 mil. eur.

Skupina CPI, ktorej aktíva podľa internetovej stránky firmy vlani dosiahli zhruba 40 mld. českých korún, sa sústredí predovšetkým na oblasť rezidenčných, retailových, kancelárskych a rekreačných nehnuteľností. Väčšinu svojich aktív drží v ČR, v SR má najväčšie zastúpenie v oblasti realít pre maloobchod. Jediným akcionárom CPI je podľa dostupných informácií od začiatku tohto roka český podnikateľ Radovan Vítek, ktorý je na Slovensku známy predovšetkým súdnym sporom jeho cyperskej firmy Lemikon s národnou lotériovou spoločnosťou Tipos, od ktorej žiada miliónov eur za údajné neoprávnené využívanie know-how.

Spoločnosť AIRE GmbH & Co. KGaA, ktorej obchodný názov bol predtým AIG International Real Estate GmbH & Co. KGaA, ktorá bola doteraz vlastníkom Automobilového priemyselného parku (APP) v Lozorne, je kótovaná na burze vo Frankfurte od roku 2002. Zaoberá sa investíciami do nehnuteľností, predovšetkým v Severnej Amerike, Európe a Ázii. V Lozorne pôsobia dodávatelia pre automobilový priemysel, najmä pre bratislavskú automobilku Volkswagen.

(viac…)

Ceny nehnuteľností na bývanie pokračovali v poklese aj v 2. štvrťroku 2011, a to rýchlejšie ako v 1. kvartáli. Priemerná cena m2 dosiahla na Slovensku 1 256 eur, čo je v medziročnom porovnaní pokles o 2,9 % a v porovnaní s 1. kvartálom o 0,6 %. Vyplýva to z výpočtov NBS a údajov NARKS.

Medzikvartálny pokles cien tak v 2. štvrťroku mierne zrýchlil o 0,1 percentuálneho bodu, pričom medziročný pokles cien sa prehĺbil o 0,4 percentuálneho bodu. „Priemerná cena m2 nehnuteľností na bývanie sa znížila už 3. štvrťrok po sebe a aktuálne priemerné ceny domov a bytov korešpondujú zhruba s ich priemernými cenami v 3. štvrťroku 2007,“ uvádza NBS.

Výsadnú pozíciu na slovenskom trhu s bývaním má podľa analýzy NBS bratislavský región, kde sa ponúka aj realizuje takmer 2/3 nehnuteľností na bývanie v rámci SR. Priemerné ceny bývania v BSK sa v 2. štvrťroku znížili o 12 eur na 1 682 eur za m2, čo predstavuje pokles medzikvartálne o 0,7 % a medziročne o 2,5 %. Priemerné ceny domov a bytov sú tu stále o viac ako 1/3 nad celoslovenským priemerom.

Kým v 1. štvrťroku 2011 sa znížili priemerné ceny nehnuteľností na bývanie len v Bratislavskom a Trnavskom kraji, v 2. štvrťroku sa ich znižovanie rozšírilo aj do Trenčianského, Košického a Prešovského kraja. Priemerné ceny domov a bytov sa najviac znížili v Trenčianskom kraji medzikvartálne o 2,7 % na priemerných 693 eur za m2 a najviac sa zvýšili v Nitrianskom kraji: o 2,66 % na 618 eur.

(viac…)

Čachtice vyhlásili už 3. verejnú súťaž na obnovu hradu. Predchádzajúce dve zrušil Úrad pre verejné obstarávanie. Plánovaná dvojročná rekonštrukcia by mala stáť 2 051 050 eur bez DPH, pričom obec získala na projekt peniaze z eurofondov. Predmetom zákazky je obnova národnej kultúrnej pamiatky Čachtický hrad, ktorá rieši aj projekt na rozšírenie činnosti čachtického hradného múzea do priestorov hradu založeného v 1. polovici 13. storočia. Ide o stavebné práce na ruine, statické zabezpečenie objektu a obnovu dnes čiastočne zaniknutých historických architektúr hradu. Bude potrebné domurovať steny a múry, vytvoriť drevený strop obytnej veže, prekryť obrannú vežu s kaplnkou, odstrániť sutiny z hradného jadra a predhradia a vybudovať predajňu lístkov. Priestranstvo okolo hradu treba odlesniť, vysadiť trávu, ako aj osadiť lavičky na hradnom nádvorí. Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady a o prístup k dokumentom je do 15. 8. Záujemcovia môžu predkladať svoje ponuky do 30. 8, keď otvoria aj obálky s ponukami.

(viac…)